Od základu: Krátke vs. dlhé trasy – stratégia, plánovanie, strava

Cestná cyklistika so sebou prináša rýchlosť a rýchlosť so sebou prináša aj dlhšie výjazdy. V čom sa líšia od tých krátkych?

Ísť ďalej, rýchlejšie, posúvať svoje limity. Cestný bicykel je na to ako stvorený. Po čase vás pravdepodobne omrzí točiť ten istý okruh okolo svojho bydliska a budete chcieť objavovať nové a nové cestičky – minimálne ja som to tak mal. Keďže rád jazdievam dlhé výjazdy (100+ km), pokúsim sa zhrnúť, v čom sa u mňa líšia od rýchlych švihov (povedzme, že do 70 km).

Plánovanie

Prvým krokom je u mňa vytvorenie trasy. Pri kratších trasách väčšinou vezmem žiletku a jazdím, veď o chvíľu som aj tak doma. No pri dlhších výjazdoch beriem do úvahy niekoľko faktorov:

aktuálna kondícia – asi málokto si užije celý deň v sedle po tom, čo mal deň predtým intenzívny tréning, prípadne absolvoval nočnú zmenu v robote. Ak sa bavíme o začiatku sezóny, dlhšie výjazdy sa snažím zaradiť až po tom, čo odjazdím niekoľko kratších. Nohy už sú zvyknuté, kondička sa vracia (alebo zlepšuje, záleží od toho, či ste aktívni aj v zime), dni sa predlžujú, počasie sa zlepšuje.

lokálne podmienky – tu nadviažem na predošlý článok o bezpečnosti v premávke. Keď sme boli deti, rodičia nás často brávali po rôznych výletoch a ja som na to neskôr plynule nadviazal – čo tým chcem povedať? Mám aspoň približnú predstavu o tom, v akom stave je tá-ktorá cesta, kde môžem očakávať hustejšiu a kde zas naopak redšiu premávku. Sčasti vie pomôcť aj tunajšie fórum, kde niektoré informácie dokážete „vydolovať“ priamo od miestnych.

Keďže som osobne taký cyklista-objaviteľ, nie raz sa mi stalo, že niektoré cesty neboli úplne určené pre cestný bicykel. Ak ma tadiaľ mapy.cz nechcú poslať, majú na to dôvod. Ak ma od tej cesty odhovára aj Wahoo, tiež má na to dôvod. Veľakrát stav cesty kontrolujem aj pomocou leteckých snímok, na základe ktorých sa dá aspoň zhruba odpozorovať stav vozovky.

• pitný režim – ak idem do končín, ktoré nepoznám a čaká ma vyše 100 km, je jasné, že to nemám šancu zvládnuť na dvoch bidonoch. Tým pádom vždy vopred hľadám na mape studničky (za mňa je ideál mapy.cz), prípadne benzínky. Oproti horskej cyklistike ale máme toľké šťastie, že sa nám do cesty vždy postaví nejaký motorest či reštaurácia a naozaj sa mi nikdy nestalo, že by niekto odmietol doplniť mi vodu.

• poveternostné podmienky – neviem, ako to majú ostatní, no mňa osobne nikdy nebavilo bicyklovať 5 hodín na bočnom vetre. Ak hlásili silný vietor, zvykol som sa radšej „zašiť“ v kopcoch, kde tento faktor až tak nezaváži. No a ak už jazdiť na vetre, vždy, keď to bolo možné, som sa snažil trasu rozplánovať tak, že smerom „tam“ to bolo proti vetru a smerom domov po vetre. Je fyzicky (a určite aj psychologicky) jednoduchšie odpracovať si tú ťažšiu pasáž na začiatku a domov sa potom na pohodku odviezť.

A keď plánujem trasu, vždy sa snažím myslieť aj na nejaký „fun factor“. Pre mňa sú to napríklad zábavné zjazdy. Veľakrát ma nakopnú a namotivujú pokračovať. No každý si musí nájsť to svoje. Pre niekoho to môže byť vytúžený koláčik, pre iného zas výhľad z kopca.

Stratégia

Dá sa vôbec pri hobby cyklistike voliť nejaká stratégia jazdy? Samozrejme, že dá! A hneď na niekoľkých frontoch:

• tempo jazdy – ťažko odporučiť konkrétnu rýchlosť, keďže každý má najazdené a natrénované inak. No ak sa chcete zaradiť k „diaľkoplazom“, je logicky hlúposť začať do toho búšiť od začiatku v zóne 3. Osobne som vždy razil stratégiu, že sa netreba zbytočne dostávať do červených čísel a treba ísť tak, aby mi to jednoducho bolo príjemné.
• kadencia šliapania – čím nižšiu kadenciu zvolíte, tým skôr sa unavíte. Ja zvyknem udržiavať priemernú kadenciu na úrovni 85-90 rpm a hoci aktuálne na cestnom bicykli nevozím snímač, za tie roky už mám tento pohyb zautomatizovaný. Vyššia kadencia odľahčuje nohy, naopak mierne viac zaťažuje cievny systém a srdce, čím si postupne budujete kondičku. Na silu a výdrž pri vysokej intenzite sú fajn intervaly, no nepoznám asi nikoho, kto by ich trénoval na 100-kilometrových výjazdoch.
• psychologický efekt – vždy je lepšie rozčleniť trasu na niekoľko parciálnych cieľov a sústrediť sa na ne. U mňa sú to väčšinou vrcholy stúpaní. Keď si budete opakovať, že vám do cieľa zostáva závratných 100 km, na morálke vám to nijak nepridá. No 20 km po najbližšiu benzínku, kde si kúpite bagetu, to už znie lepšie, však?
• nájdite si parťáka/partiu – pri väčšej náloži kilometrov je skvelé, ak si máte s kým prestriedať. Obzvlášť, ak odignorujete 4. bod pri plánovaní.

Strava

Čo sa týka stravy, je to u mňa pri porovnaní krátky vs. dlhý výjazd veľmi jednoduché:

• krátky výjazd – dve až tri tyčinky, banán. Pri výjazdoch do 2 hodín si obvykle vystačím s jedným bidonom čistej vody, ak plánujem ísť dlhšie, pribalím aj ionťák. Pri vyšších teplotách treba automaticky rátať s vyššou spotrebou vody.
• dlhý výjazd – tri až štyri tyčinky, banán, ak sa zmestí, pribalím aj žemľu, rožok či bagetu (hocičo slané). Ak ma čaká naozaj dlhý výjazd (t. j. 150 a viac km), zvyknem sa zastaviť na plnohodnotný slaný obed. Však sladkého mám za ten deň dosť. Čo sa pitného režimu týka, spravidla vozím fľašku čistej vody + fľašku ionťáku. Ako som už spomínal v článku o výbave, ďalší ionťák si odsypem do obalu od šumivých tabliet a neskôr na výjazde rozrábam.

Pri stravovaní a pití treba myslieť ešte na jednu vec, a tou je pravidelnosť. Ak už cítite hlad, je zle-nedobre. Telo vtedy už berie z „energetických zásob“ a to nechceme. O príjme sacharidov robil komplexnejší článok Cepo, takže šup, študovať.


Och, a ešte jedna drobnosť. Gély sú síce super zdroj sacharidov a ak obsahujú aj kofeín, vedia vás slušne nakopnúť. No platí to isté, čo o maratónoch a pretekoch. Nie je najmúdrejšie ich skúšať priamo počas takejto jazdy. Najmä, ak práve nemáte po ruke toaletu…

Výbava

Odbicyklovať desiatky kilometrov je výzva sama o sebe. Treba ale zohľadniť aj výbavu, ktorá zohráva veľkú rolu. Základom sú… – chvíľka napätia – správne, kvalitné nohavice! Trochu si osviežime pamäť predošlým článkom. OK, ak odbicyklujete v zlých nohaviciach 50 km, dá sa to zniesť. No čím dlhšie pôjdete, tým viac sa začnete mrviť, zadok začne bolieť, nohavice dokážu nepríjemne oškrieť na slabinách… Jednoducho, nič vábne. Preto platí to, čo o strave – každý kúsok oblečenia je lepšie najprv vyskúšať na kratšom výjazde a až potom sa pustiť do Gran Fondo jázd.


Otázne je použitie ochranného krému. Ja osobne ho zvyknem aplikovať až pri naozaj dlhých jazdách – pri dvojhodinovom švihu je ho škoda. Avšak proti gustu žiaden dišputát a ak vám pomôže, nie je na tom nič zlé či nesprávne.

Na čom si ale dávam záležať, sú kvalitné rukavice. Hoci aktuálne mám aero riadidlá, ktoré sú sploštené, pri dlhých jazdách je to pre mňa must-have položka. Ďalej sa oplatí kontinuálne striedať úchopy a nezostať „zamrznutý“ v jednej pozícii. Neskôr sa vám poďakujú kríže, krk, aj ruky.


Do tretice, oplatí sa mať niečo v zálohe. Obzvlášť, ak hlásia premenlivé počasie. No túto kapitolu sme rozobrali minule, takže sa opäť odvolám na tento článok.

O servisnej výbave sme si už čo-to povedali. Za seba poviem, že sa mi stalo jediný raz, aby sa 180-kilometrový okruh skrátil na asi 75 km, následne 6 km chôdze a odvoz domov. Odvtedy si dávam záležať, aby boli doplnky kvalitné a funkčné. A najmä, aby som si vedel poradiť s každým prípadným problémom.

Hoci dlhšie výjazdy môžu niekomu pripadať ako nedosiahnuteľná méta, postupným posúvaním sa vpred a hlavne správnym mentálnym nastavením sa k nim dá pomerne jednoducho dopracovať. A aký je váš overený recept?

Seriál „Od základu“

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn
• Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?
• Gravel, cesta, treking - čo ponúkajú?
• Ako začať s cestnými nášľapnými pedálmi a čo sú ich silné stránky
• Ako prežiť v premávke?
• Akú výbavu si so sebou vziať na cestný výjazd?
• Elementárne kúsky oblečenia pre cestného cyklistu