Od základu: Ako prežiť v premávke?

Cestná cyklistika so sebou prináša aj určité úskalia. Čo robiť pre to, aby výjazd dopadol bezpečne a podľa predstáv?

Tesné obehnutia, klaksóny, ostrekovače. Welcome to the jungle! Alebo aj nie? Ako prvé treba povedať, že za posledných pár rokov sa situácia na cestách naozaj zlepšila. Pribudlo cyklistov, ako-tak pomohla aj vyhláška. No 1,5 metra nestačí. V mnohom môžeme svoje postavenie zlepšiť aj my sami, cyklisti.

Vidieť a byť videný

Z môjho pohľadu alfa a omega bezpečnosti – dať o sebe vedieť. Za seba môžem povedať, že odkedy som začal svietiť aj cez deň (a neskôr som klasické svetlo vymenil za Garmin Varia), vodiči boli voči mne obozretnejší a častejšie za mnou pribrzdili, aby ma neskôr bezpečne obehli. Silné svetlo pritiahne oči okamžite a vtedy sa dá prepáčiť aj tmavšie oblečenie.


Hoci, musím priznať, osobne nie som zástancom „ninja“ dresov a ak sa dá, volím jasnejšie farby. Ideálne také, ktoré nebudú s ničím splývať. Opäť môžem uviesť (tentokrát negatívny) príklad – raz sa mi pri šoférovaní stalo, že predo mnou išiel cyklista v tmavozelenom drese a bez osvetlenia. Takmer dokonale splynul so stromami, dupľom keď vošiel do tieňa. A presne tomu sa dá zabrániť dvojako – jasným dresom a dostatočne silným svetlom. A o reflexných vestách alebo popruhoch v noci sa snáď ani nemusíme baviť…

Voľba správnej trasy

Veľmi dôležitým bodom dobrého výjazdu je voľba trasy. Sedliacky rozum káže vyhnúť sa hlavným ťahom. Áno, asi málokto sa za súčasnej situácie odváži prejsť cez Strečno či podobné lahôdky. No prax za posledné roky mi hovorí, že nie je cesta ako cesta a ťahy I. triedy netreba vždy automaticky zatratiť.

Celú problematiku môžem ilustrovať na ceste z Trnavy do Karpát. Máme tu cestu I. triedy cez Boleráz a cestu II. triedy cez Suchú nad Parnou. Prvá z nich je známa hustejšou premávkou a najmä kamiónmi. Avšak po rekonštrukcii je tu k dispozícii krásna, asi meter široká krajnica. Naproti tomu rekonštrukcia druhej menovanej cesty spôsobila, že je ešte užšia a autá tam častokrát obiehajú pomerne natesno.

Je to paradox, ale každú cestu treba posudzovať individuálne, čo si, samozrejme, vyžaduje aj lokálne znalosti. Množstvo ciest je napríklad ďaleko pokojnejších počas víkendov, kedy nejazdia kamióny a premávka je vo všeobecnosti redšia.


Ak je to ale možné, snažím sa autám vyhýbať úplne. Hoci som cestný cyklista a mám rád rýchlosť, snažím sa v maximálnej miere využívať cyklochodníky. Samozrejme, ak sú zjazdné. Aj z pozorovania vidím, že to medzi cyklistami a vodičmi škrípe, keď hneď vedľa cesty vedie cyklochodník a cyklista si to „na just“ naďalej šinie pomedzi autá.

Štýl jazdy alebo ruky nie sú len na držanie

Jazdiť v stope pravého kolesa auta? Po čiare? Alebo až za ňou na krajnici? Všeobecná odpoveď asi neexistuje. Opäť to treba individuálne zvažovať a vziať do úvahy šírku vozovky a kvalitu povrchu. Osobne sa držím zásady, že treba ísť tak, aby som mal dostatočne veľa miesta na manévrovanie po oboch stranách. A v neposlednom rade netreba zabúdať na elementárnu ohľaduplnosť. Jazdiť tak, aby som zbytočne „nezavadzal“ a nespomaľoval premávku, no rovnako tak, aby som tým neohrozoval seba samého.


Ako majú autá smerovky, majú cyklisti ruky. Už ako deti sme súťažili, kto dokáže ísť čo najdlhšie bez toho, aby sa držal riadidiel – tak snáď každý dokáže zložiť ruku z riadidiel a ukázať, ktorým smerom sa chystá ísť. Vyhneme sa tak zbytočným kolíznym situáciám a vrhaniu sa pod kolesá. Pri hustejšej premávke sa pri odbočovaní vľavo oplatí zastaviť v strede cesty - podobne, ako by sme to spravili pri jazde autom. Autá vás obídu sprava a je omnoho jednoduchšie prekrižovať jeden pruh, než dva.


Okrem ukázania smeru jazdy by som doplnil ďalšiu vec – vždy sa zvyknem aj pootočiť a sledovať vývoj situácie za mnou. Bohužiaľ, nie každý šofér má toľko chochmesu, aby za mnou pribrzdil a preletí okolo mňa aj napriek tomu, že moja ruka je už pár sekúnd vystrčená doľava. A tento bod ma privádza k tomu najdôležitejšiemu…

Predvídať, predvídať a predvídať

Cyklisti sú spolu s chodcami najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky. Smutné, že vodiči si to nie vždy uvedomia, ale je to tak. Ak sa zrazia dve autá, v lepšom prípade sú z toho pokrčené plechy, pri strete cyklistu s autom vždy ťaháme za kratší koniec povrazu. Netreba to brať ako strašenie, len fakt, ktorému treba prispôsobiť aj jazdu.

Ak vás niekto „zostrelí“ na križovatke, asi vám bude v tom momente jedno, že ste mali prednosť. Skrátka, treba mať oči všade a ak to preženiem, očakávať nebezpečné situácie. Určitým spôsobom dokáže pomôcť napríklad aj radar, vďaka ktorému skôr zaregistrujete prichádzajúce auto. A, samozrejme, kombináciou vyššie zmienených bodov znižovať riziko zrážky. Obrovský pozor si treba dávať napríklad na mŕtvy uhol, obzvlášť pri väčších vozidlách a na kruhových objazdoch. Veľkým strašiakom v mestách býva otvorenie dverí priamo vám „do úsmevu“, tu zas pomôže bezpečný odstup - aj za cenu toho, že niekto bude frflať, že sa vyvážate stredom vozovky.


No a potom sú tu situácie, ktoré si vyrábame sami. Zbytočná jazda na hrane, keď o nič nejde, výlety do protismeru v zjazde, občasné nerešpektovanie značenia... myslím, že každý z nás sa aspoň raz takto prehrešil. Veľký pozor si treba dávať napríklad na mokrom povrchu, špeciálne na biele čiary. Jednoducho – platí to staré známe „prispôsobiť rýchlosť stavu vozovky“. A svojim zručnostiam.

Cyklistika je krásny šport a mnohí asi bicyklujeme, aby sme „prečistili hlavu“. No aj popri tom sa nesmieme zamotať do svojich myšlienok a prestať vnímať. Osobne som presvedčený, že cyklistika vyžaduje zapojenie všetkých zmyslov ďaleko viac, než napríklad chôdza či beh v meste. Koniec-koncov, zdravie máme len jedno a cyklistikou by sme si ho mali jedine utužovať.

Seriál “Od základu”

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn
• Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?
• Gravel, cesta, treking - čo ponúkajú?
• Ako začať s cestnými nášľapnými pedálmi a čo sú ich silné stránky