Od základu: Akým drobným aj vážnejším prešľapom sa vyhnúť v cestnej cyklistike?

Niektoré momenty dokážu „zabehnutým“ cestným cyklistom spôsobiť vrásky na čele. Ako lepšie zapadnúť?

V predošlom článku o jazdení v skupine som spomínal, že skúsenejší cyklisti začiatočníkom určite radi poradia. A takisto, že niektoré faux-pas sa dajú považovať za úplné zbytočnosti, zatiaľ čo niektorým by sme sa mali zaručene vyhýbať.

Cyklistická móda, alebo: čo na seba a čo nie?

O výbere oblečenia sme tu už takisto mali samostatný článok. No niektoré veci sa oplatí pripomenúť a povenovať sa aj niektorým nepísaným pravidlám. Samozrejme, s nadhľadom.

Asi základnou chybou pri obliekaní sa je spodná bielizeň pod cyklistickými šortkami. Rovno sa pokorne prihlásim k tým, čo sa tomu v začiatkoch takisto nevyhli. Až časom som zistil, že vysoko priliehavé nohavice a kvalitná vložka sú základ. Prečo vysoko priliehavé? Akonáhle nohavice perfektne nesedia na tele a vzniká trenie, môže to viesť až k nepríjemným odreninám. A nosenie spodnej bielizne toto trenie ešte zvyšuje.

Pri krátkych výjazdoch sa to dá prekusnúť, horšie je to už po niekoľkých hodinách v sedle. A o horšom odvode vlhkosti sa hádam ani netreba baviť. Takže, s vložkou a bez spodnej bielizne!


Nepísaným pravidlom je farba šortiek. Kým kedysi boli zlatým štandardom čierne šortky, dnes sa už stretneme aj s odvážnejšími farbami – asi najskôr zásluhou gravelu. Čo však zostáva platné stále, je vyhýbanie sa bielej farbe v týchto partiách. Ak teda nie ste majster sveta. Predsa len, biela zvýrazňuje o niečo viac, než je vhodné…


Čierna farba šortiek má ďalšiu príjemnú výhodu. Hodí sa k nim dres akejkoľvek farby a nikdy vás nikto nebude obviňovať, že ste oblečený ako papagáj. Mne osobne sa páči, keď je cyklista/cyklistka farebne zladený/á s rámom bicykla, prípadne s iným komponentom. My, majitelia čiernych bicyklov, máme v tomto opäť trochu navrch.

Ak nájdete spoľahlivú vložku, aj to najtvrdšie pretekárske sedlo zaručí dostatok pohodlia.

V poslednej dobe sú azda najpretriasanejšou súčasťou oblečenia ponožky. Dokonca až do takej miery, že od zimnej prestávky pokutuje UCI každého cyklistu, ktorý sa nezmestí do noriem. My, bežní smrteľníci, sa našťastie penalizácií báť nemusíme. Avšak stále platí pravidlo zlatej strednej cesty. Ak sa vyberiete na výjazd s členkovými ponožkami, prípadne s vysokánskymi podkolienkami, od „klasikov“ si možno vyslúžite pár škaredých pohľadov.

Ja osobne volím skôr stredne dlhé ponožky, asi do 1/3 lýtka. A nieže budete jazdiť bez ponožiek, to patrí len do triatlonu! Výnimkou, pravda, bude, ak sa rozhodnete pre Shimano sandále…

Vŕzganie, pukanie a iné jazdecké trampoty

Servis bicykla neradno zanedbávať a zďaleka nejde len o to, ako každý cyklista zalamentuje, keď vám bude škrípať reťaz. No aj o ňom som sa už rozpísal, takže to teraz vezmeme skôr zľahka. Milým poznávacím znakom cyklistu v začiatkoch je otlačený prevodník na nohe. Tí väčší šikulovia sa takto dočasne „potetujú“ aj na ruke pri vykladaní bicykla z pivnice, alebo pri vykladaní na strešný nosič. Nie je to závratná chyba – až do momentu, keď nosíte nejaké pekné, svetlé ponožky.


Už horší prešľap pri technickej stránke veci je nadmerné kríženie reťaze. V modernej dobe jednoprevodníkov to v MTB nie je tak závažný problém, no tam potom, samozrejme, trpí reťaz. Ak sa ale na ceste naučíte správne radiť, zvládať to aj pod záťažou a vyhnete sa zbytočnému kríženiu reťaze, tá sa vám neskôr odmení naozaj dlhou životnosťou. A ak sa už od začiatku chcete naháňať za „marginal gains“, tak pozor – krížením reťaze prichádzate o niekoľko wattov.


A o watty sa dá prísť aj ďalšími spôsobmi. Patrí medzi ne napríklad aj posed. O tom tu má Cepo už dostatočne veľa obsahu, tak len v stručnosti zhrniem to najdôležitejšie. Sedlo privysoko – budú bolieť hamstringy. Sedlo prinízko – cesta k bolesti kolien. Sedlo by takisto malo byť vodorovne, jemné naklonenie dopredu je (alebo minimálne kedysi bolo) typické skôr pre časovku, pri špičke sedla nahor sa zas bude zadok kĺzať vzad. Laborovanie s jeho pozíciou vpred-vzad zas môže „rozbiť“ vašu mechaniku šliapania. Preto je lepšie každý väčší zásah robiť skôr na fittingu.

Pri sedle však ešte zostaneme. Ak začínate nielen s cestnou cyklistikou, ale s cyklistikou všeobecne, môže vás to zvádzať ku kúpe nejakého pohodlného, mäkučkého sedla. Tu sa ale vraciame k odstavcu č. 1 a výberu solídnych nohavíc. Ak nájdete spoľahlivú vložku, aj to najtvrdšie pretekárske sedlo zaručí dostatok pohodlia. A k tomu ten pocit prenosu energie…


A na záver – nezabúdajte svoje tátoše raz za čas vypucovať. Koniec koncov, počul som, že vraj aj sám Albert Einstein povedal: „Čistý bicykel je rýchly bicykel!“

Poďme sa povoziť správne

Technika a stratégia jazdy možno v cestnej cyklistike nie sú natoľko pretriasané témy ako v horskej cyklistike. No v niektorých prípadoch môžu mať rovnako škaredé následky. Asi takou klasikou je zlá nájazdová rýchlosť do zákruty a nesprávna voľba stopy.

V premávke sa treba riadiť jednoduchým heslom: „Kam nevidíš, tam nevletíš.“

Čo sa prvého elementu týka, na to si treba dať obzvlášť pozor. Aj tá istá zákruta môže meniť svoj charakter – stačí zmena v počasí, nečistoty, auto v protismere, ktoré človeka rozhodí, či iné nepredvídateľné okolnosti. Tým pádom treba v prvom rade odhadnúť rýchlosť tak, aby sme dokázali zareagovať.


Druhou vecou pri nájazdovej rýchlosti je správne brzdenie. Už ako malé dieťa určite väčšina ľudí zistila, že keď silnejšie zabrzdia zadnou brzdou, koleso ide do šmyku. Naopak, vpredu to obvykle znamená kotúľ vpred cez riadidlá. Logicky to teda znamená, že treba brzdiť oboma brzdami naraz. A aj to určitým systémom. Nikdy nebrzdíme sústavne, inak môžeme brzdy „zapiecť“ – na povrchu platničky sa vytvorí jemná glazúrová vrstva a rapídne znižuje brzdný účinok.

A kedy brzdiť? Určite pred zákrutou. Zo skúsenosti poznám, že dobrzďovať v zákrute už je trošku „na srdiečko“ a obzvlášť na mokrom podklade sa to vie škaredo vypomstiť.


Popracovať sa dá aj na správnej technike rezania zákrut. Vonkajšia noha zvyšuje tlak na pneumatiky a to zabezpečuje lepšiu trakciu. Tým pádom by mala byť vystretá. Naopak, vnútornú nohu jemne vykláňame smerom von. Táto pozícia má za následok aj ďalší benefit – neškrtnete pedálom o zem. Čo do zjazdárskej pozície, na výber máme držanie sa na pákach alebo na oblúkoch.

Ja osobne zvyknem zjazdovať s rukami na oblúkoch. Ťažisko je nižšie, prejazd zákrutou prirodzenejší. Ak sa bavíme o stope, bolo by pekné rezať zákruty štýlom von-dnu-von. Ale v premávke sa treba riadiť jednoduchým heslom: „Kam nevidíš, tam nevletíš.“ Koniec koncov, nie sme na pretekoch, nemáme uzavreté cesty a bezpečnosť je prvoradá.


Pri stratégii jazdy sa pristavím len krátko, lebo základné pravidlo je jednoduché – neprepáliť začiatok. A toto nie je nič svetoborné, rovnako to funguje aj pri pretekoch. Ak pred výjazdom neabsolvujete rozcvičku, je fajn si dať prvé kilometre skôr v letmom tempe, trošku rozohriať svaly a následne začať zrýchľovať. Už len z psychologického hľadiska je príjemnejšie vracať sa domov v čoraz vyššom tempe, než si „vyplieskať“ baterky v úvode a naspäť sa už len dovliecť.

A najväčšia chyba zo všetkých? Predsa tá, keď nejazdíte! Každý má, pravda, iné časové možnosti. Niekto sa ide vyblázniť na päť hodín, inému stačí hodinový švih. Dôležité sú vždy tie chvíle strávené v sedle, tak si ich užívajme. Ideálne bez chýb.

Seriál „Od základu“

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn
• Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?
• Gravel, cesta, treking - čo ponúkajú?
• Ako začať s cestnými nášľapnými pedálmi a čo sú ich silné stránky
• Ako prežiť v premávke?
• Akú výbavu si so sebou vziať na cestný výjazd?
• Elementárne kúsky oblečenia pre cestného cyklistu
• Krátke vs. dlhé trasy - stratégia, plánovanie, strava
• Elementárny servis cestného bicykla
• Tepové zóny a ich význam pri tréningu
• Jazdiť sám, vo dvojici alebo v „balíku“?