Rozhovor: Denisa Dubovská - poradiť vie nielen ženám

Ako a či meniť zamestnanie, podľa čoho si majú ženy vyberať bicykel a vybavenie a na čo dávať pozor pri prvých pretekoch, nám prezradila naša Denisa.

Toto bude ďalší príbeh o tom, ako vášeň zvíťazila nad zabehnutou kariérou, ako sa vďaka zmene láska k cyklistike rozvinula ešte viacej. Teraz Denisa popri práci na zákazníckej podpore stíha jazdiť ešte intenzívnejšie ako pred tým, dokonca si trúfla po pretekaní na MTB maratónoch vyskúšať aj cestné preteky. Takže ak budete mať šťastie a na váš dotaz vám odpovie práve ona, tak máte istotu, že na druhej strane sedí osoba, ktorá kopec informácií získala aj z vlastnej skúsenosti. A tým, že ženská cyklistika má svoje špecifiká, u nás majú dámy cyklistky spriaznenú dušu a nemusia sa báť opýtať na čokoľvek. Nejaké tipy pre ženy bikerky padli aj v tomto rozhovore.

Ahoj Denisa, dajme na úvod klasiku, nejaké základné informácie o tebe, odkiaľ si, čo robíš a ako dlho už si v MTBIKER tíme.
Ahojte, celý svoj krátky 26-ročný život žijem v okolí Trnavy . V prvom rade som cyklistka, jazdím cestu aj MTB, a keď nejazdím, tak o jazdení píšem. Pre MTBIKER pracujem od 1. apríla 2020, teda necelý rok. Predtým som bola šesť rokov v kováčni, na starosti som mala chemickú spektrálnu analýzu ocele a metrologické zabezpečenie meradiel a meracej techniky. Popravde som myslela, že v strojarine prežijem celý život, no spontánne som sa nechala uniesť do iných vôd .


Kým sa pozrieme, čo obnáša tvoja aktuálna práca, začnime z iného konca. Minulý rok som ťa vídal súťažiť na Trnavskej cyklistickej lige (TCL), ako dlho vlastne jazdíš? Aké boli tvoje začiatky s bikovaním?
Odkedy jazdím, je ťažké definovať, prvý bicykel som si kúpila cca v roku 2016, za 75 € z obchodu s potravinami . Váži cez 14 kg, má pevnú vidlicu a asi po mesiaci sa začal rozpadať, tak bolo potrebné všetko na ňom pomeniť. Najprv som sa len vozila po okolitých dedinách a v 2018 som sa na tomto technologickom zázraku vybrala na svoj prvý MTB maratón vo Svätom Jure. Na ten zážitok veľmi rada spomínam, išla som krátku trasu, no skoro som umrela od vyčerpania . Samozrejme som cestou popadala a do cieľa som prišla krvavá, no to bol zlom, kedy som si cyklistiku neskutočne zamilovala. Zodpovedne ale trénujem až od 2019, takže by som asi ostrý začiatok datovala až sem.

Chytilo ťa jazdenie hneď od začiatku, či sa to nejako postupne vyvíjalo? Bola nejaká udalosť, čo ťa takpovediac nakopla do cyklistiky?
Prvý podnet na kúpu biku som dostala skrz svojho partnera, ktorý bol cyklista dlhé roky predtým, ako sme sa spoznali. No a keďže som nechcela, aby kvôli mne prestal jazdiť, kúpila som si tú už spomínanú “mašinku”. Keď som začala, bola som veľmi slabá, moja priemerka na ceste bola asi 16 km/h, aj to za bezvetria, takže ma to príliš nebralo . No zlom prišiel na spomínanom maratóne… Odvtedy sa celý môj svet točí len okolo bikov.


A ako sa to stane, že si jeden deň človek povie, že idem skúsiť pretekanie na cestných bicykloch? Ako si sa dostala k TCL?
Toto bola v podstate skôr zhoda okolností. O TCL-ke nám povedal člen našej party ennio, pre nás to bola zatiaľ neznáma, keďže sme jazdili len MTB. Každopádne sme sa nechali inšpirovať a jedno kolo sme si dali v roku 2019 na skúšku, no nejak sme ju neplánovali jazdiť. Túto sezónu nám ale pokazila korona, kopec MTB maratónov sa porušilo, alebo sa nahustili na pár víkendov a teda neostávalo veľa pretekov na jazdenie. TCL-ka býva cez týždeň a tak sme sa jednoducho rozhodli, že si sezónu trošku osviežime a rozšírime . Skôr sme to brali ale tak tréningovo, ako zlepšovanie kondičky do ďalších maratónov... teda aspoň zo začiatku.


Ak by chcel pretekanie niekto vyskúšať, čo by si mu povedala, aké to je? Na čo si dať pozor, prípadne čo nie je také hrozné, ako sa dopredu zdá?
V prvom rade sa treba zorientovať v celom systéme, cez prezentáciu, spôsoby značenia trate až po stravovanie v prípade pretekov, ktoré tieto služby ponúkajú. Raz som o tom písala na svojom “blogu”, každopádne do toho človek rýchlo "príde", stačí vnímať okolie a tiež dobrovoľníci na pretekoch vždy radi a ochotne pomôžu. Čo by som určite odkázala bikerom, ktorí sa len rozhodujú začať pretekať: nebojte sa, že na to nemáte. Sú to preteky pre amatérov a všetci sme predsa z jedného cesta. Stačí uhnúť rýchlejším, nech nevznikajú kolízie a všetko bude OK. Skúsenosti inde ako na trati nenazbierate a tie zážitky jednoznačne stoja za to.

V akej kategórii jazdíš? Plánuješ nejaký posun na sezónu 2021? Prípadne sa chystáš aj na iné preteky a maratóny?
Na TCL-ke jazdím v C2 ako začiatočník, MTB jazdím stredné trate 40-50 km v kategórii ženy elite. Plány mám veľké, no uvidíme, čo nám dovolia korona opatrenia a koľko pretekov sa bude vlastne konať. Inak samozrejme budem pokračovať na TCL a bojovať o posun do vyššej kategórie, tiež by som rada skúsila prejsť na dlhšie trate v rámci MTB maratónov a skúsiť si Slovenský pohár.


Cyklistike sa venuje stále viacej mužov ako žien, ale pomaličky sa to vyrovnáva. Aké to je jazdiť v takomto mužskom prostredí? Ako znášajú to, keď ich predbehne “baba”? Máš nejakú vtipnú spomienku, čo ťa pri takejto otázke napadne?
Popravde som zvyknutá fungovať medzi samými chlapmi, veď som od strojariny , no samozrejme ma teší, keď vidím, že sa ženské osadenstvo rozširuje. Bikerky, s ktorými sa poznám, sú navyše super baby a myslím, že žiadna z nás nerobí vedu z toho, že sme v prevažnej menšine. Chlapov dávam jedine v stúpaniach, to sú samé komentáre na moju hmotnosť, že mne to ide, keď mám pár kíl a podobne. Samozrejme v dobrom. Často ma tiež povzbudzujú a pri obiehaní mi uvoľňujú lepšiu stopu. Výhodu mám tiež v zjazdoch, veľa chlapov je tolerantných a neobiehajú ma na “hulváta”. Teda chlapský kolektív môžem len pochváliť .


Ak dnes nejaká žena alebo dievča zvažuje cyklistiku ako svoj šport, čo jej odkážeš a poradíš?
Cyklistika je najkrajší šport na svete. Človek sa dostane na miesta a vidí veci/krajiny, ktoré by inak nedosiahol. A každým jedným výjazdom, či už na ceste alebo v teréne, prekonáva sám seba a posúva hranice svojich možností. Áno, z fyziologického hľadiska my ženy nie sme zrovna stavané pre tento šport a hormóny pri výkone nám nepracujú tak efektívne ako u mužov, ale koho to trápi? V živote nám nakoniec aj tak zostanú len spomienky a zážitky a cyklistika ich ponúka nekonečne veľa . A vykašľala by som sa na rozdiely v pohlaví, nakoniec sme predsa len jeden živočíšny druh .

Je niečo špeciálne, na čo si má dať žena pozor pri kúpe biku alebo výbavy? Máš ty niečo, na čo si špeciálne potrpíš?
Dlho som verila, že žena by mala mať ženský rám, lebo geometria je pre nás viac uspôsobená, no nakoniec som prišla na to, že to nie je o geometrii rámu ale o vlastnom jazdeckom štýle a preferenciách. Na to sa ale každý cyklista musí najprv vykryštalizovať, aby vedel, čo mu sadne. Samozrejme môže k správnemu nasmerovaniu pomôcť napr. aj bikefitting . Asi tak všeobecne by som za podstatnú vec označila správny výber sedla. Paradoxne ja jazdím športové sedlá šírky 132 mm, čo na prvý pohľad pre ženu neznie lákavo, no širšie sedlá ma veľmi odierajú. Teda taký zaužívaný názor, že žena má mať ženské sedlo, nemusí byť pravda, treba skúšať a nájsť si to svoje, inak je to len trápenie. Z trochu iného súdka špeciálne pre ženy, istotne sa vyplatí investícia do kvalitných podprseniek. Na MTB je super mať s čo najpevnejšou oporou, ideálne sú bežecké, ktoré sú uspôsobené na zvládanie aj väčších otrasov. Na cestu zasa čo najvzdušnejšiu, inak to vie byť v lete trápenie, keď sa “pľúca” prehrievajú .


Koľko máš bicyklov a aké to sú? Máš nejaký vysnívaný bike a prečo?
Tak stále mám ten svoj prvý, ten ale jazdím len po okolí na vyvetranie. Keď na to idem chronologicky, tak mám ďalej trailového fulla, Ghost Lanao FS2 (ženský rám), opäť ženský cesťák Liv Avail, HT-čko už v mužskom prevedení, Ghost Lector 3.9 LC, na ktorom jazdím maratóny a po novom mi pribudol cesťák Orbea Orca M25, ktorý bude mať svoju premiéru na TCL-ke ´21 . Nakoľko máme v susednej dedine pumptrack a moja technika je úbohá, chcela by som ešte zbierku rozšíriť o nejakú BMX, zálusk mám tiež na fulla Superior Modo Team XF 29 Issue, no tam mi zatiaľ nesiahajú finančné možnosti. No poctivo sa držím teórie, že správny počet bicyklov je n+1, kde n predstavuje súčasný počet bicyklov. Inak neskutočne sa mi páčia zjazdové biky, napr. značky Santa Cruz, s dvojkorunkovou vidlicou. To je pre mňa také "bikeporn", no v mojom prípade by šiel akurát tak na stenu do obývačky ako náhrada obrazu .


Poďme k tvojej práci pre MTBIKER, ako to začalo u teba? Ak by niekto zvažoval, že by rád spojil prácu a koníček, tak čo by mal spraviť?
V podstate ma už nejakú dobu trápilo, že po práci neostávalo veľa času na jazdenie a celkovo som nemohla tráviť toľko času tým, čo ma napĺňalo, ako by som chcela. Tak som začala pozerať po rôznych ponukách do bikeshopov, zatiaľ len tak váhavo, no len čo mi partner poslal link, že MTBIKER hľadá posily, bolo to jasné. A tak som tu a v žiadnom prípade neľutujem . Keď sa človek živí niečím, čo zbožňuje, je to úplne iný svet. Najťažšie bolo povedať zbohom vo firme, kde som bola 6 rokov a mali sme veľmi dobrý kolektív. Myslím, že to je problém väčšiny ľudí, boja sa zmeny, že to nemusí dopadnúť a čo potom a podobne. No ak niečo chceme, musíme preto niečo spraviť. Treba sa odpútať od toho, čo nás brzdí a ísť si za svojim. Samé to k nám nepríde .

Ako vyzerá tvoj typický pracovný deň, akú máš pracovnú náplň?
Pracujem na zákazníckej podpore a s kolegami máme podelené úlohy. Ja mám na starosti hlavne objednávky, teda ak chce zákazník niečo zmeniť, alebo zháňa produkty, ktoré bežne v ponuke nemáme, pravdepodobne sa dostane ku mne. Tiež pomáham zákazníkom prejsť reklamačným procesom. No samozrejme sa to nedá tak úplne vydeliť a v konečnom dôsledku všetci riešime všetko.


Určite dostávaš rôzne špecifické dotazy, nedá sa vedieť všetko z hlavy. Ako dohľadávaš takéto špeci informácie?
Zo začiatku som si brala len otázky, ktoré som vedela zodpovedať, no rýchlo som zistila, ako málo toho viem . Tak som začala googliť, najprv technické dokumenty rôznych značiek, ako Shimano či Rock Shox, až som prešla na Park Tool modrú knihu o servise. Dôležitým zdrojom mojich vedomostí je aj môj partner, ktorého sa často pýtam na rôzne technické záležitosti. Čo sa zasa prehľadu o produktoch týka, rada čítam recenzie na našej stránke. Častokrát sú naozaj kvalitné a človek si tam môže utvoriť mienku aj o veciach, ktoré sám ešte neskúsil. Samozrejme všetko treba brať s nadhľadom, predsa len sto ľudí - sto chutí.

Rok 2020 bol zaberák aj pre vás na MTBIKER zákazníckej podpore, dotazov ste dostali redordne veľa. Dá sa povedať, koľko správ vybavíš priemerne za deň?
Tak to je pravda, keď som nastúpila, boli začiatky prvého lockdownu a nám sa to pomaly začalo kopiť. V deň mojej premiéry sme mali nejakých cca 200 nevyriešených mailov od zákazníkov, behom mesiaca ich bolo 700. Naberali sme brigádnikov ale aj nových stálych zamestnancov, no počet otázok stále rástol a to sme robili aj soboty a po pár hodín aj v nedeľu . Bolo to šialené. Môj rekord je 154 uzavretých otázok za deň, ale myslím, že vtedy som robila doslova od rána do večera. Keď je dobrý deň, vyriešim okolo 90 zákazníkov, no potom sú také "mrcha" dni, keď sa nedarí ani mne, ani zákazníkom a potom to vie padnúť aj len na nejakých 60-70. Pre zaujímavosť, momentálne mám na svojom konte 15 403 uzavretých otázok od zákazníkov. Nehovoriac o tom, že s niektorými si treba vymeniť aj zo 10 správ, než sa dobojujeme k výsledku.


Je niečo, čo by sme mohli zákazníkom z tvojho pohľadu odkázať, na čo sa veľmi často pýtajú? Prípadne robia nejakú chybu, ktorá predlžuje vybavenie dotazu? Napadá ma, že neoznačia presný model a podobné veci…
Často sa k nám dostávajú fotky dielov, napríklad povedzme náboj, fotka je rozmazaná, na náboji nevidno žiadne označenie a nedostaneme ani informáciu, z akého bicykla bol zhodený. Teda nemáme nič, podľa čoho by sme diel vedeli identifikovať a dopytovať. Prípadne otázka, či môžeme doplniť objednávku, ale bez informácie, čo chce zákazník priložiť. V oboch prípadoch musíme najprv vytiahnuť informácie od zákazníka, než prejdeme k riešeniu požiadavky, čo celý proces spomaľuje. Takisto je to so zanechanými telefónnymi odkazmi. Ak sa nám niekto nedovolá a nechá nám odkaz, my číslo, z ktorého zákazník volal, vidíme, jediné čo nevieme je, s čím potrebuje pomôcť. Samozrejme mu napíšeme alebo zavoláme, no zasa je tam tá medziotázka, “Ako Vám môžeme pomôcť?” Ak túto informáciu už máme, než ho skontaktujeme, teda ak nám to povedia v odkaze, vieme si všetko dohľadať, preveriť, prípadne rovno vyriešiť a už len dáme zákazníkovi vedieť, že je všetko vybavené.


Na odľahčenie, nebojíš sa, že raz zákaznícku podporu nahradia automatické systémy, kde bude ľuďom odpovedať nejaký softvér?
Určite nie. Samozrejme vývoj ide dopredu veľmi rýchlo a všetko je možné, no na podpore sa občas stretávame s otázkami, ktoré musíme najprv rozlúštiť. Napríklad, ak nám píše začínajúci cyklista a veľmi sa do problematiky nerozumie, vie niekedy otázku alebo popis problému celkom domotať. Prípadne nám chodia správy od zahraničných zákazníkov, ktorí síce píšu po slovensky, no zároveň nepíšu po slovensky . To chce taktiež istý kumšt, aby sme to rozlúštili. Na to budú ešte softvéry dlho krátke . Skôr si myslím, že to by už chcelo komplexnú umelú inteligenciu. Druhá vec je, že máme aj zákazníkov, ktorí nás majú radi a píšu nám práve preto. Dostávame ďakovné či podporné maily, obracajú sa na nás ľudia, ktorí chcú vedieť náš názor. Nie názor nejakého programu, ale ľudí, čo žijú cyklistikou a dávajú do toho všetko .


Čo máš ešte rada okrem cyklistiky, stíhaš sa venovať nejakým ďalším aktivitám? Máš nejaký sen alebo cieľ, prípadne to môžeme zúžiť na oblasť cyklistiky?
Popri práci a jazdení, ako som už spomenula, aj píšem články. Mám vlastnú stránku, na ktorej dávam hlavne svoje zážitky z maratónov, občas sa môj článok objaví aj tu v našom magazíne. Teda to je taký základ môjho využitia času. Okrem toho som večný študent, mám tri stredné a momentálne študujem na výške, samozrejme všetko externe. Rada čítam knihy, prevažne etnografické, no nepohrdnem žiadnou kvalitnou odbornou literatúrou, z akejkoľvek oblasti. K tomu máme 18-árový pozemok, takže si postupne robím na záhrade ovocný sad, pestujem zeleninu a podobne. Samozrejme ako bikerka by som to rada niekam dotiahla. Po vzore Števkovej verím, že aj vo “vyššom” veku sa dá dosiahnuť kvalitných výsledkov a jediné limity sú tie, ktoré si vytvárame sami . Môj cieľ je teda dostať sa čo najďalej, jazdiť čo najdlhšie a mať na konci života čo najviac zážitkov, na ktoré bude stáť za to spomínať.


Denise ďakujem za rozhovor, teším sa, že máme aj takéto makačky v našom tíme. Verím, že jej príbeh môže inšpirovať v tom, že treba ísť za svojimi snami a nemusia byť len cyklistické. Ďalej ukázala cestu pre ženy a dievčatá, ak poškulujete po cyklistike, tak podľa Denisy sa môžete tešiť na prostredie, kde je síce prevaha mužov, ale aj práve preto si každú jednu ženu v sedle budú ceniť, vážiť a starať sa o ňu.

Denisine články pre MTBIKER nájdete cez jej nick denidu.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Náš servisný odborník nielen na ebiky Tibor
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozofický založený IT guru Michal Ráchela
• Naša brigádnička Peťa
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Kuchyňou marketingu vás prevedie Patrik Slabej
• Lietajúci mechanik Jakub
• Výtvarne nadaná posila z expedície Ľubka
• Náš cestný špecialista Cepo
• Najtolerantnejšia manželka cyklistu Lenka
• Predajca a nádejný grafik Adam
• Naša veselá Martina z expedície

Fotografie TCL: mnovotnystudio.sk