Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.

V dnešnom rozhovore sme vyspovedali Jána Frátrika, predajcu a servisáka zároveň. V rozhovore sa dozviete, ako sa od svojho mladého veku začal venovať servisu bicyklov, ako sa postupne vypracoval a čo momentálne robí v celkom novej MTBIKER predajni. Jančiho som musel pri odpovediach trošku „krotiť“, inak by bol tento článok dvakrát tak dlhý.


Ahoj, Janči. Ako pri každom rozhovore s kolegami, chcem aj od teba, prosím, aby si povedal o sebe v skratke pár viet.
Ahojte všetci bikeri, tým mám na mysli aj bikerky a bikerčatá. Som rodený Žilinčan. Rád bikujem hlavne po horách, bežné cyklotrasy a traily, občas – alebo už skôr výnimočne – aj bikepark. Teraz, keď mám 4-ročného syna a takmer už 2-ročnú dcéru, tak je to skôr cykloturistika, turistika, ale o pár rôčkov verím, že to bude dobrá partia aj do bikeparku.


Ako si sa dostal do tímu MTBIKER?
Každý pozná MTBIKER a o tom, že sa chystá otvorenie novej predajne v Žiline, som sa dozvedel vtedy od zákazníka a teraz už kolegu, Jožka Mašuru. Troška som sa sa mu posťažoval a dal mi chrobáka do hlavy. Keď som bol rozhodnutý a poslal som životopis, netrvalo dlho a navštívil ma v mojom servise osobne obchodný riaditeľ MTBIKER-u Martin Palenčík. Po spoločnom rozhovore sme sa dohodli na budúcej spolupráci.

Rozhodovanie to ale nebolo ľahké ani okamžité. Musel som si všetko dobre zvážiť. To takmer desaťročné úsilie budovania značky, kde rozbehnutie vlastného servisu a predajne si vyžiadalo niekoľko obetí v podobe času, vlastných zdrojov a v neposlednom rade aj môj prvý vážny vzťah.

Chcel som sa k tomu dostať, no trošku si ma predbehol. Predtým si mal svoj vlastný servis. Ako sa to vyvíjalo?
Začiatok bol ťažký, hlavný príjem som mal z vyhotovenia kolies pre jeden veľkoobchod, denne som zaplietol a centroval okolo 20 kusov kolies. Rekord som mal 60 kusov za deň. Postupne sa mi začalo dariť, dozvedeli sa o mne ľudia, pribúdal servis a pomaly rástol aj predaj komponentov.

Takto sa mi darilo vcelku dobre a každý rok som mal pozitívny progres vo výške obratu.

Všetko robím rád, ak mám na to správne vybavenie a schopnosti, bez špecializovaného náradia je práca zložitejšia.

Plány do budúcna boli rozšíriť predajňu, okrem brigádnika zamestnať aj človeka na TPP. Lenže prišiel Covid-19, ktorý to všetko zmenil. Rok po vypuknutí pandémie mi tržby z predaja spadli a v roku 2022 to bolo až na samé dno. Servisom ako takým sa neuživíte, lebo ten čas, ktorý máte, neviete nafúknuť. Niektorí zákazníci mi tvrdili, že sú ochotní si priplatiť za moju prácu, ak by to malo pomôcť udržaniu predajne. Teraz vidím, že časť z nich prešla na servis k nám do MTBIKER-u.

Nahral si mi trošku na ďalšiu otázku. Ako sa môže zákazník dostať ku vám na servis? Máte voľné kapacity aj počas sezóny?
Prakticky na servis sa môže objednať hocikto, kto potrebuje našu pomoc, bez ohľadu na to, či kúpil bicykel u nás alebo nie. Servis v celom MTBIKER-i funguje formou online servisnej objednávky – to znamená, že je potrebne spraviť objednávku na servis. Dá sa to urobiť pohodlne doma cez kategóriu nákup a v sekcii servis alebo kliknutím na tento odkaz.

Tí, ktorí nemajú vytvorené konto, sa môžu objednať osobne alebo telefonicky. Po vytvorení objednávky treba už len čakať na potvrdenie termínu, mimo sezóny to môže byť aj na druhý deň po vytvorení objednávky. V sezóne je samozrejme toho viac. Servisné doby sa predĺžia, ale robíme všetko pre spokojnosť zákazníkov.

Čo veľmi pomáha nám servisákom, je čo najviac informácií o servisovanom bicykli, to znamená názov bicykla, info o vidlici, tlmiči a podobne.V poznámke treba popísať daný problém a hlavne komunikovať, ak má zákazník iné požiadavky – napríklad, že bicykel môže priniesť alebo vyzdvihnúť len určitý deň.

Toto všetko zohľadňujeme v plánovaní si práce. Nesprávne vyplnená objednávka neexistuje, na všetko upozorníme už my a dáme vyrozumenie zákazníkovi, čo je a čo nie je potrebné vykonať.


Je nejaký druh servisu alebo určité úkony, ktoré nerád robíš? A naopak, čo ťa najviac baví? Predpokladám, že potrebujete aj profi vybavenie. Sú náradia, bez ktorých si nevieš predstaviť dielňu?
Všetko robím rád, ak mám na to správne vybavenie a schopnosti, bez špecializovaného náradia je práca zložitejšia. Občas sa hrám na MacGyvera, keď improvizujem s náradím, alebo ak na niektoré postupy jednoducho náradie nie je, ale potrebujem to spraviť.

Ak v práci relaxujem, tak relaxujem práve vypletaním a centrovaním kolies, toto je ten druh práce, kde sa vyžívam. Obľúbené náradie? To mám, kladivo a majzel. Ale nie, žartujem – aj keď bez kladiva to niekedy nejde. Najdôležitejšie sú imbusové kľúče. Obľúbený mám Park Tool PT-AWS-1C kľúč Y, potom narážače gufier od UNIOR, ďalej to je Super B kľúč na stredové zloženie BB9000, BB93. V dielni máme kopec náradia a každé má svoju úlohu.

Predajňa v Žiline je otvorená necelý rok. Ako zatiaľ ty vnímaš svojimi očami uplynulý rok?
Na Valentína sme oslávili polročnicu predajne, letí to pomerne rýchlo, obzvlášť keď máte deti. Pred otvorením predajne sme mali dostatok času na prípravu, aj vďaka chalanom v Hrádku, ktorí nás dobre zaškolili. Samotné otvorenie prebehlo pomerne ľahko.

Prvý mesiac sme ešte vychytali muchy a doladili vybavenie predajne, v tomto nám veľmi pomohol Adam z bratislavskej predajne. Za to mu veľmi pekne ďakujem. Postupne sme si s chalanmi našli svoj režim a teraz fungujeme úplne sebestačne.


Chalanov, s ktorými sa teraz stretávaš každý deň v práci, si poznal aj predtým?
Veru nie, chalani sú mladšie ročníky. Aj keď na prvom stretnutí a zoznamovaní sa mi tváre zdali povedomé. Spolu s Marekom, Marcelom a Milanom tvoríme tím od úplného začiatku. Chvíľu sme hľadali k sebe cestu, veď nakoniec ja som bol zvyknutý pracovať sám. Teraz sú vzťahy už lepšie a vzájomne sa dopĺňame.

Snažím sa ťažiť z toho benefitu, že nie som sám. Akonáhle sa objaví nejaký problém, spoločne ho vyriešime, alebo sa vieme morálne povzbudiť. Nemôžem zabudnúť na Martina s prezývkou Zigo, ktorý nás občas doplní pri záskoku chýbajúceho kolegu. Martin je približne rovnako starý ako ja a tiež je Žilinčan, tak sa už dlhšie poznáme práve z bikového prostredia.

Je cítiť aj zvýšený počet outdoorových zákazníkov? Predsa len je to lokalita, kde sú na turistiku a ďalšie podobné aktivity ideálne podmienky.
Áno, čoraz viac našu predajňu navštívia aj zákazníci s požiadavkou na turistické vybavenie. Myslím, že nová platforma pod názvom MTHIKER oslovila nielen našich sledovateľov MTBIKER-u, ale našla si cestu aj k ostatným nadšencom prírody, či už ide o turistiku, lezenie či dokonca skialp.

Rozšírenie nášho portfólia ja veľmi vítam, nakoľko bežne v civile nosím skôr turistické oblečenie a svojim priateľom môžem ponúknuť viac, ako len bicykle a cyklistické vybavenie. Netreba ísť ďaleko a máme tu hneď čo obdivovať – Malá Fatra s famóznymi scenériami od Malého Rozsutca až po Martinské hole, potom Strážovské vrchy a Javorníky.


Čo je vlastne tvojou úlohou na predajni? Opíš nám svoj deň, čo to všetko obnáša?
Ide aj o to, že či mám v ten deň akurát rannú službu alebo nie. Rannou službou nazývame príchod do práce zvyčajne tak hodinu, hodinu a pol pred otvorením, keď treba pripraviť predajňu. To zahŕňa poriadok na predajni, na dielni, oprava cenoviek na zľavnený tovar. Ďalej je tu náš eshop, chystajú sa veci z predajne do objednávok, či už na osobné vyzdvihnutie alebo posielam ďalej do skladu na skompletizovanie. Možno čitateľ, ktorý si číta tieto riadky a dostal alebo dostane od nás objednávku, tak mohla prejsť mojimi rukami.

Potom nasleduje už bežný každodenný rituál po príchode kolegov do práce: dáme rýchlu poradu a určia sa priority dňa. Keďže ja som taký serviso-predajca, tak robím všetko.


Sám o sebe vravíš, že viac bicykle opravuješ, ako na nich jazdíš. Kedy sa tvoje „kroky“ začali uberať ku cyklosvetu?
Spoznávať detailnejšie svet bicyklov a komponentov som začal, keď som mal trinásť rokov a dostal som nový bicykel – volal sa Piranha Agressor a mám ho doteraz. Išiel som na bicykel vždy po škole, ak sa dalo. No a keď jazdíš kade-tade a veľa, tak bicykel sa ti opotrebováva.

Chodil som do „krámku“ každý deň na kus reči, kde-tu mi dal niečo robiť a ukázal, ako na to.

Bicykel som si chcel od samého začiatku opravovať sám, ale v tej dobe nebol internet tak dostupný ako teraz. Cesta k náhradným dielom viedla vždy do nejakého cykloobchodu. Tam, kde som chodil na základnú školu, bol neďaleko cykloobchod. V Čechách by ho nazvali pojmom „krámek“. Nebol príliš veľký a rozhodne nie moderný tak, ako sú dnešné predajne.


Keď som potreboval vymeniť brzdové gumičky, staré som demontoval, zobral na druhý deň do školy a po skončení vyučovania sa zastavil v cyklobchode kúpiť podľa nich nové. Tam pracoval milý pán vedúci (tak som ho volal), ktorý predával a súčasne aj opravoval bicykle. Vždy, keď som niečo kupoval, tak som položil aj otázku k servisu a on bol vždy ochotný poradiť.

Takže tu si sa začal uberať cestou servisáka?
Dá sa to tak povedať. Čo som nebol schopný spraviť sám, to som mu priniesol spraviť do servisu. Prišlo obdobie, keď som si chcel bicykel vylepšiť, v „krámku“ som mal vyhliadnuté dvojstenné červené ráfiky Remerx, čo by mi ladili k bicyklu. Tu mi napadla myšlienka, že by som si to mohol skúsiť prepliesť sám.

Začal som otravovať vedúceho, opravára a súčasne aj predajcu v jednom. Teraz neviem, či sa vtedy nado mnou zľutoval, alebo to bol zámer a videl vo mne perspektívu do budúcna. Jednoducho mi povedal, aby som prišiel jedno popoludnie do servisu a ukáže mi, ako sa koleso preplieta. Tak sa aj stalo, prišiel som a začal som pracovať na kolese. Po ukážke ako na to som si sadol a preplietal. Trvalo mi to dlho a výsledok bol aj tak zlý.

Po upozornení, kde mám chyby, bol už druhý pokus úspešný. Lákalo ma hneď vedieť aj centrovať, ale tu ma stopol s odpoveďou: „Centrovať sa naučíš, až keď budeš mať vypletených aspoň sto kolies.“


Mal pravdu, pretože pri zaplietaní pochopíte, ako vlastne koleso drží pohromade. Chodil som do „krámku“ každý deň na kus reči, kde-tu mi niečo dal robiť a ukázal mi, ako na to. Takto som sa postupne naučil robiť nielen svoj, ale aj cudzie bicykle.

Niektorí Žilinčania si isto budú pamätať na ten cykloobchod Družba a na milého pána vedúceho, ktorého si nesmierne vážim, lebo práve on ma naučil to gro v odbore. Bol mi takmer desať rokov mentorom a za to vám patrí veľké ĎAKUJEM, Janko Hoferica.

Keď už si nájdeš čas na bicykel, tak ktorý druh cyklistiky to je?
V tomto čase je to cykloturistika s deťmi, kde spájam príjemné s užitočným, pretože tým, ako dlho trávim čas v práci, tak chcem byť aj s milovanou partnerkou a deťmi. Vyberieme si lokalitu, zvyčajne nejakú dolinu, nasadneme a kocháme sa krásou prírody.

Niekedy za XC bike zapnem THULE detský vozík a ide sa. Takto síce len s jedným dieťaťom, ale viem prejsť aj taký trail, ako je stúpanie, ktoré sa volá Ku krížu z Lietavy. Je to pomerne terénne stúpanie na rázcestie k hradu Lietava.


V mojej výzbroji bol kedysi aj zjazďák SC V10, ktorý bol parťákom na pretekoch v zjazde. Teraz mi na rekreačné vozenie postačí Slash so 160 mm zdvihmi, ktorý mi splní potreby dobrého vozenia v bikeparku. Absolvujem s ním aj výjazdy v okolí Žiliny s náročnejšími stúpaniami.

Po rozmachu pumptrack tratí po Slovensku som si vyskladal dirt/pumptrack bike GT s odpruženou vidlicou. Syn dostal zelené odrážadlo a prvý kontakt s pumptrackom. Oboch nás to celkom chytilo. Zmyslel som si, že budeme zladení. Poskladal som zelenáča Dabomb Gunpower a jazdíme spolu. Nepohrdnem ani cestným výjazdom s kamarátmi, i keď nebýva to viac ako 80 km za výjazd.


Podľa dodaných fotiek ku článku a vyššie spomenutého vyplýva, že si sa dosť venoval zjazdu a enduru.
Od mlada ma bavilo jazdenie z kopca a nejaké skákanie, bol som inšpirovaný sériou videí NWD. Z okolia Žiliny bolo a aj je pomerne dosť skvelých zjazdárov a zjazdárok, ktorí jazdili a jazdia downhill súťažne. Bol som oslovený, aby som to skúsil. Ja nie som veľmi súťaživý typ, ale lákala ma predstava pustiť sa z kopca, zmerať si čas – ale hlavná bola tá atmosféra pretekania a povzbudzovania.

Aké preteky si absolvoval?
Moje prvé preteky zo série Slovenského pohára neboli nikde inde ako na najbližšej trati, ktorú som poznal – na Straníku. Pamätám si na to dodnes, ako som celú sobotu v zápale strávil tréningom a prípravou na suchu. Lenže v noci poriadne spŕchlo a trať to úplne zmenilo. Na pretekoch som totálne pohorel. Neskôr som išiel ešte Jasnú a Polomku, ktorá sa stala mojou najobľúbenejšou traťou. To bolo všetko pred štúdiom na vysokej škole.

Počas štúdia som súťažne nejazdil a prakticky som ani nemal v pláne vrátiť sa k tomu. Zmena nastala, keď som mal rozbehnutý servis a chodili ku mne chalani, ktorí jazdili za končiaci lokálny tím. Nemali kam ísť, tak som sa rozhodol, že založím občianske združenie a že spolu vytvoríme nový tím s názvom Sbike Racing Team. Za tento tím som absolvoval v kategórii Masters preteky Slovenského pohára, Moravsko-slovenský pohár. Takto som odjazdil len dve sezóny bez vážnejších zranení a pádov.


Keď spomínaš pády, boli aj nejaké vážnejšie zranenia?
Osudnou sa mi stala najobľúbenejšia trať Polomka, kde som mal škaredý pád vo veľkej rýchlosti. S podozrením na otras mozgu a pneumotorax má previezli do nemocnice, kde som strávil 10 dní. Našťastie sa krvácanie do pľúc nepotvrdilo, tak som pomerne dobre dopadol – len so zlomenými dvoma rebrami, kľúčnou kosťou a prasknutou lopatkou.

V okolí Žiliny je toho dosť, kde sa dá dobre pojazdiť. Náš Imro už veľa toho natočil a pofotil. Máš tam obľúbenú lokalitu aj ty?
Odpoviem hokejovým slangom: tak isteže mám. V okolí Žiliny je veľa možností na cyklistiku, od cestnej až po gravity štýl, možno len vedieť viac využiť ten potenciál, ktorý nám príroda a lokalita poskytuje. Tým mám na mysli bikeparky s kvalitnými službami. Strana, na ktorú ma to stále láka, sú Strážovské vrchy, teda časť Súľovské skaly.

Mám obľúbený okruh, približne 26-kilometrový, nazývam ho malý okruh, pretože si ho dám vždy, keď mám približne dve hodiny čas na bike. Ďalej je to spomenutý cestný výjazd, najradšej okruh po vodnom diele do Nezbudskej Lúčky ku kompe a späť do Žiliny. No a z kopcov sa mi páči výšľap na „vytrávenie" na Polom.

Jančimu ďakujem za rozhovor. Určite bude rád, ak sa ho rozhodnete navštíviť v našej predajni. Môžete si od neho nechať poradiť, či už ohľadom predaja alebo servisu. Najradšej určite bude, keď mu zveríte do rúk svojho tátoša. Samozrejme, nie je to len o práci. Takže Janči, veľa úspechov v súkromnom živote. Deti vyrastú a ty sa budeš môcť opäť spustiť dolu kopcom v bikeparku.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Marek Okrucký – cesta, MTB, outdoor, predajňa, bikefitting
• Adriana Matuliková – lezenie miluje na každý spôsob
• Michaela Masariková – outdoor a dobrodružstvo má v krvi
• Legenda hovorí, že bez Imra by nebol MTBIKER tým, čím je
• Začať to môže aj brigádou, Matej je dobrý príklad
• V Hrádku si našla prácu i lásku Henrieta Masárová
• Jozef Dodo Ondič – o tovar na shope je postarané majstrovsky
• Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku – Jaro
• Keď je bicykel tvoj najlepší kamarát – Andy
• MTHIKER a outdoor očami Andrei
• Blondína z Londýna alebo aj žena hôr Veronika
• Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
• Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať, porozprávala Karina
• Skladové priestory má pod palcom Josty