Hýb sa, keď môžeš - ako sa motivovať, keď si otec

Hýb sa, keď môžeš - ako sa motivovať, keď si otec

Prvých päť dní otcovstva je skvelých. No a potom pustia ženu domov z nemocnice... a všetko sa zmení. Motivácia jazdiť sa s pribúdajúcimi deťmi a rodičovskými povinnosťami mení.

K napísaniu tohto článku ma „nakopol“ kolega @cepo článkom, ktorý vyšiel iba nedávno a tiež rozoberal motiváciu. On je ale borec - pretekár a cyklista od útleho detstva. Tento článok nebude o pretekaní na bicykli, ani o wattoch a výkonoch. Chcem ho venovať hlavne všetkým otcom malých detí, ale možno sa v ňom nájdu aj tí so staršími deťmi, alebo tí, ktorých to čaká v blízkej budúcnosti.

...kým ty budeš ráno váľať šunky, ja zídem do garáže, vytiahnem z auta bicykel a dám si pár kilometrov...
Nie všetci máme čas popri rodine a práci pravidelne trénovať a jazdiť. Medzi rodinou a prácou je ešte kopec ďalších drobností, ktoré ten čas neúprosne okresávajú. Raz treba ísť na besiedku, inokedy zaviesť dieťa na krúžok, potom je treba už konečne poskladať tú komodu kúpenú pred polrokom, čo zapadá prachom pod posteľou, alebo vymaľovať chodbu, lebo žltá už nie je „in“. Inokedy sa u vás ocitne nečakaná návšteva, alebo deti donesú nejaký ten „soplík“, z ktorého sa ony za tri dni dostanú a vy ste dva týždne „mimo provoz“. A dalo by sa menovať ďalej.

Prosím, toto nie je návod na rozum. Berte to všetko s nadhľadom. Vždy a vo všetkom sa nájde niekto lepší. Budem vďačný za vecné komentáre v diskusii pod článkom, ako to zvládate vy.



Kde to začalo


Na jednej zo služobných ciest na južnej strane Lago di Garda som spoznal 58-ročného kolegu z Francúzska - fanúšika cyklistiky. Mali sme o čom „točiť“ aj mimo práce. Po dobrom vínku z Bardolina (vinárska obec pri Lago di Garda) som sa mu zdôveril, že ma štve, že nejazdím toľko, ako by som rád, že popri deťoch nemám čas a chýba mi pohyb. Vtedy mi povedal, že to pozná, lebo on bol na tom rovnako. Rada znela: „Začni aj behať a hlavne využi každú voľnú príležitosť na pohyb. Máš na to možnosti. Lietaš kade-tade po Európe, hľadaj si hotel s posilňovňou, vždy si zbaľ veci na takúto aktivitu, potom ti ten bicykel nebude tak chýbať. Ak pôjdeš niekam autom a budeš sám, vezmi si bicykel.“ Mne by to dovtedy hádam ani nenapadlo. No a „zabil to“ vetou: „Teraz sme na Garde, v mekke cyklistiky a kým ty budeš ráno váľať šunky, ja zídem do garáže, vytiahnem z auta bicykel a dám si pár kilometrov pred seminárom.“

Odvtedy som na cesty ako prvé balil bežecké tenisky a dokonca párkrát aj bicykel. Napríklad do Nemecka alebo Slovinska. No to sa dialo už pred rokmi a dnes už pracujem inde. Deti sú už väčšie a s tým aj väčšie povinnosti. No čo sa za „mladi“ naučíš, akoby si potom našiel. A zlepšilo sa to vďaka tomu aj doma, nehundral som toľko, mal som dosť pohybu a doma som bol potom v prvom rade otcom. Nehovoriac o disciplíne spojenej s využitím času. Viem, že sa tu nájdu aj takí, čo radi argumentujú, že majú fyzicky ťažkú prácu, že na to nemajú čas. Kto však stíha tréning aj pri fyzickej práci a nie je vás málo, klobúk dolu.



Ranné vtáča


Objavil som tiež „ultimátny" spôsob, ako si nájsť čas. Ísť spať s deťmi. Najlepšie naučiť sa ich uspať a rovno s nimi aj seba. Chvíľu to trvalo, kým som si zvykol, no získal som skoro ráno čas, ktorý nikomu nechýba. A to je super vec. Veľa kamarátov sa ma pýta, že či som večer pozeral nejaký film. Keď poviem, že to už spím, tak si ťukajú na čelo. Odpozoroval som, že keď deti vidia, že aj my s manželkou ideme spať, zaspávajú oveľa pokojnejšie a nevymýšľajú (až tak ).

Napríklad momentálne, v zimnom období, ráno cvičím v posilňovni. Využívam výhodu bývania v malej obci s takouto vymoženosťou. Mám totiž od nej kľúče. Takže ráno o 4:30 bez budíka po 7- až 8-hodinovom spánku vstávam a s úsmevom idem dvíhať železo. V teplejších mesiacoch si idem zabehať či zajazdiť. A ďalšia výhoda, keď sa vraciam domov, čo býva tesne po šiestej, je už otvorený obchod, preto nakúpim čerstvé pečivo alebo čokoľvek, čo je potrebné. Ak sa podarí, nachystám ešte všetkým raňajky a desiatu pre školáčku. Odcvičené, nakúpené, odtrénované, manželka odľahčená o ranné naháňanie sa, deti najedené a pekný deň pred nami.



Chceš jazdiť? Kompenzuj…


„Deti, zajtra vás s maminou zoberiem do zoo a na obed pôjdeme na palacinky. Alebo pôjdeme na nejaký hrad, turistiku… Platí?“ Reakciu vám hádam netreba opisovať. Práve preto kompenzujem. Vymyslím výlet, deti majú zážitok, manželka psychický odpočinok a zmenu prostredia. Príjemne unavení sa vrátime domov a ja viem, že ak budem chcieť, na druhý deň môžem bez zbytočného „doťahovania“ na bicykel. No výletom to, samozrejme, nekončí.

Byť cyklistom či turistom, bežcom alebo všetkým dokopy má špecifické výhody. Naučil som sa napríklad prať. Pri deťoch ide práčka nonstop. Preto naučiť sa ju obsluhovať, dosť pomôže. Na začiatok stačí naučiť sa prať napríklad funkčné oblečenie. Dnes sa dá totiž kúpiť oblečenie a výbava naozaj do všetkých podmienok, preto výhovorky na počasie u mňa neexistujú. Potom to ostatné pranie už ide samo. Hravo určite zvládnete aj vyvesenie alebo sušičku. Manželka odľahčená o pranie, deti v čistom a vy máte ďalší bod do plusu, keď budete chcieť vyraziť von na výjazd.



Ženy nie sú zlé, sú len hladné


Na fóre MTBIKER sa nájdu vďačné témy. Napríklad tá „O jedle“ a veľmi sa teším z toho, koľko je tu chlapov, ktorí sa neboja kuchyne. Neraz ma inšpirovali k „ukuchteniu“ niečoho nového - hlavne keď sa venovali zdravej strave.

...v prvom rade je pre mňa cyklistika oddych, psychohygiena.
Je to ďalšia skvelá zručnosť, ktorá vám dokáže pomôcť získať čas a dobrú energiu na vašu stranu. Hlad predsa nerobí dobre nikomu a lačné slová dokážu zamrzieť. Preto je príprava jedla pre rodinu jedným z najlepších spôsobov, ako sa jej „zbaviť”… Presnejšie, je to výborný spôsob, ako ušetriť čas ženám na iné veci alebo oddych. Pozor však, varenie pre vyberavý jazýček detí chce poriadnu dávku fantázie a sebaovládania. Keď sa „babrete“ s niečím 4 hodiny v kuchyni a malá princezná vám povie, že to jesť nebude, lebo ani Beky zo škôlky také neje, môže vás aj... viete čo. A to sa stáva.

U nás však funguje, že cez víkend varí ocino, teda ja. A keď vidím, že na obed sú všetci spokojní, moje myšlienky sa obracajú k môjmu dvojkolesovému kamarátovi. Ako bonus môžete pridať aj to, že po sebe poumývate a odpustí vám aj to, že ste „prešvihli limit“ o pár minút. Manželka najedená, deti najedené a čas na bicykel zas o niečo dostupnejší.



Objavil som Ameriku


Objavil som totiž čaro bicyklov s „baranmi.“ Zadovážil som si síce nie top bicykel, ale zato bicykel, ktorý mi dal o niečo viac možností. Ide o gravel z nemenovaného športového reťazca. „Objavenie Ameriky“ spočíva totiž v rýchlosti, ktorú poskytujú „semislick“ plášte a veľké prevodníky. Je to moja prvá skúsenosť s týmto typom bicykla. Jeho pomerne nízku hodnotu či výbavu mi kompenzujú super zážitky a získaný čas. Snáď raz skúsim aj nejaké karbónové „delo“.

Výhodu vidím v tom, že okrem vyššej rýchlosti si viem výjazd kade-tade skrátiť cez poľnú cestu či zvážnicu. Moje „rýchle" okruhy takto stihnem ešte rýchlejšie, alebo naopak si ich v rámci času predĺžim. Nehovoriac o pestrosti jazdenia na rôznych typoch bicykla a o tom, že hneď od prvého zašliapnutia do pedálov pred domom som na výjazde. Manželka síce menej spokojná, lebo „načo sú ti dva bicykle“, ale argument, že radšej striedať bicykle, ako ženy, zaberie.



Cesty ani les mi neutečú


Základom je spokojnosť v rodine, tolerancia, ohľaduplnosť voči svojim najbližším, delenie povinností a byť si navzájom oporou.
Aj keď si rád občas „zadupem“, či zabojujem o PR, alebo segment na Strave, v prvom rade je pre mňa cyklistika oddych, psychohygiena. Pomohol som upratať, navaril som, vzal som všetkých na výlet, bol s deťmi v pohode sám na prechádzke, aby mohla ísť žena na kozmetiku. V realite to však často znamená, že som zopakoval jednu vetu 10x, vyhrešil jednu dcéru 7x, druhú 5x, rozčúlil sa, stúpil na lego, našiel nedojedený banán v poličke na knihy… Tak a teraz si idem oddýchnuť ja na dvoch kolesách na obľúbený trail, kopec či okruh. Výnimočne niečo dlhšie (ešteže píšem pre MTBIKER, mám silný argument, že musím ísť na výjazd, lebo treba písať článok ).

Často mi úplne stačí stihnúť počas výjazdu východ/západ slnka, inverziu, zaujímavú atmosféru a lepšia nálada aj pokojnejšie „vychovávanie“ sú na svete. A ak ani na to nie je čas, ísť si zabehať na polhodinu, to si nájdem čas vždy. Veď zas bike dám nabudúce, svet sa nezrúti. Hlavne to zbytočne nesiliť.

Cesty tu budú stále, stúpania neklesnú. Rovnako traily, ani hory mi neujdú. No deti rastú rýchlo. Nedávno boli v kočíku, dnes je jedna už školáčka a druhá v škôlke. Tieto malé stvorenia potrebujú aj nás otcov a robí mi veľkú radosť, že sa postupne stávajú súčasťou niektorých aktivít. A verím, že to raz dotiahnem na takú úroveň, ako napríklad @Henry33, ktorý s dcérkou absolvoval „bikepacking“ dobrodružstvo. Áno, budem už o kus starší, kým budú v takom veku, no opäť musím spomenúť Cepa, ktorý dokazuje, že po 40-ke sa na bicykli nechodí iba na pivo.

Nehovoriac o ďalších cyklistoch, ktorí jazdia aj pretekajú vo veku, keď už majú vnúčatá staršie ako ja deti. Takže nič mi neujde. Veľkou inšpiráciou je aj @katkaadventures so svojimi výjazdami či turistikou. Imroman s Lenkou samozrejme a ďalší, o ktorých ani neviem, no stíhajú a využívajú každú chvíľu voľna na výjazd, výklus a podobne. A o tom to všetko je. Inšpirácia.

Čo bude ďalej?


Hľadanie času pre koníčky je pri deťoch náročnejšie. Pri prvom to bola úplne nová situácia, pri dvoch je to zas náročnejšie, lebo pribudli už aj školské povinnosti. Tretie je „na ceste,“ tak som sám zvedavý, ako to všetko bude pokračovať. Môžete si byť istí, že ako pri každom z nás, ani pri mne nie je nič dokonalé a ani sa na to nehrám. Tiež často nestíham, ako si naplánujem, občas si pospím dlhšie, nevládzem, deti v noci buntošia, vytočia ma, nechce sa im, manželka má program, nechce sa mne… Preto sa rád vraciam k článkom a príspevkom od ľudí tu na MTBIKER. Vždy sa nájde niečo v magazíne, čo vo mne pohne tou lenivosťou.

Základom je spokojnosť v rodine, tolerancia, ohľaduplnosť voči svojim najbližším, delenie povinností a byť si navzájom oporou. Potom aj tá hodinka či dve na bicykli vie byť plnohodnotná a s pokojom doma aj na duši si ju užijete. Ako to zvládate vy?
report_problem Našiel si v texte chybu?
AdMich (Adam Michalko)
Páči sa ti tento článok? thumb_up232thumb_down comments 88 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Keď sa splní sen

Keď sa splní sen

Keby mi bol niekto pred štyrmi rokmi povedal, že na staré kolená prepadnem cyklistike a najazdím ročne aj 4 000 km, vysmial by som ho.
Tip na výlet: Trojmedzie - skryté cestičky v pohraničí

Tip na výlet: Trojmedzie - skryté cestičky v pohraničí

Dnes si predstavíme miesto, ktoré v sebe skrýva zopár zaujímavostí, a bonusom budú cestičky bez áut a premávky.
Čaro polhodinových pretekov

Čaro polhodinových pretekov

V čom majú pre mňa časovky do vrchu potenciál a prečo by ste to mali vyskúšať aj vy? Nechajte sa motivovať.
keyboard_arrow_up