Strana 31 z 75

Články v kategórii 'Reportaz' (361 - 372 z 897 článkov)

Francúzsku značku Lapierre určite netreba predstavovať, tento výrobca je na našom trhu dobre známy a obľúbený. Za zmienku možno stojí fakt, že v súčasnej dobe značka vyrába viac ako 90.000 bicyklov ročne v troch závodoch vo Francúzsku. Poďme sa teda bližšie pozrieť na zúbok Trail / Allmountain modelu Zesty 314.

Horúčavy, netradičné postupy a šialené riešenia bežných situácií, temperament, more a hory. Taký bol Balkán. Cesta okolo sveta na bicykli pokračuje ďalej. Viac ako 6600 km s viac ako 60 000 m nastúpaných počas 360 hodín v sedle bicykla. Dorazil som do Istanbulu a odtiaľ pokračujem cez Turecko do Gruzínska, možno Arménska a Iránu. Ak sa podarí získať víza aj Turkmenistan a Uzbekistan. Ale späť na Balkán.

Môj pobyt na východnom Slovensku sa blížil ku koncu a za sebou som mal štyri dni, ktoré som strávil na potulkách. Na záver sa konečne vyberám do Vihorlatských vrchov. Toto bol jeden z mojich veľkých snov. Už dávnejšie mi padlo do oka Morské oko a chcel som tam aspoň raz v živote ísť. Splnil som si to teraz a som veľmi rád, že sa mi to podarilo. Tri vihorlatské monumenty, ktoré som navštívil boli vrchol Vihorlat, morské oká a Sninský kameň.

Už dva razy tento rok som prechádzal Bratislavou na preteky do Rakúska. Do tretice ale nejdem smerom na Viedeň a mierim do neďalekej Stupavy, kde sa koná podujatie s názvom Stupava MTB Trophy. Mojim pôvodným cieľom je kombinácia bikového maratónu a behu avšak nakoniec to skončilo predsa len trochu inak...

Craft 1000 Miles Adventure je závod, ktorý chytí za srdce. Prívlastky ako „najťažší v Európe, najdrsnejší, najextrémnejší“, ktoré mu dávajú vysoký lesk, odložím bokom a skúsim zaostriť na hrdinov tohto ročníka a na to, prečo sa tak hlboko dokáže vryť do mysle.

Cez víkend sa konali na Jahodnej pri Košiciach majstrovstvá Slovenska v disciplínach šprint a cross coutry. Na podujatí sa zúčastnili najlepší slovenskí pretekári a pretekári z Ukrajiny a Českej rep. Za ideálneho počasia na technicky náročnej trati sa pretekalo o tituly majstra Slovenska.

210 a 7000. Každému je asi jasné, čo znamenajú. Aj keď trochu nerád začínam iba číslami, tak sú to práve oni, čo každoročne lákajú odvážlivcov na pokorenie jednej z najextrémnejších tratí. Ďalším a podľa mňa rovnako dôležitým faktorom je skutočne výnimočná atmosféra celého podujatia. A keď sa po minuloročnom upršanom vydaní pridá aj krásne počasie tak jednoducho na 16. ročníku nie je o čom. Soľná komora opäť lákala na súboj. Či už so súpermi, vlastným časom alebo jednoducho iba s túžbou stihnúť prejsť trať v limite, ktorý je skutočne neúprosný...

Ošľahaní vetrom, drsní, zarastení. Pokoj a rozvahu im čítať z očí. Ako osamelí vlci sa plížia horou. Pomaly, isto.

Bol raz jeden hlúpy Jano. Keď spal, vyzeral ako v poriadku. Keď otvoril ústa, bolo to horšie a keď sa pohol z domu, bol magnetom na prúsery. Hlavičku mal sice peknú, ale dutú. Napriek tomu ho dali rodičia študovať. Budeš kresliť mapy -povedal mu otec, keď mal hlúpy Jano 15 rokov. A tak sa v škole učil ako sa kreslí sever, že ružovou farbou sa značí štátna hranica a podobne.

Na Okolo Domaše som bol len raz a to pred dvoma rokmi. Túto cykloturistickú akciu som si s kamarátmi chcel ešte raz zopakovať, keďže minulý rok som dal prednosť Cyklopozitívnej 24 hodinovke. Tento rok som si to zariadil tak, aby som sa 6.7.2013 znovu zúčastnil, hrdiacej sa najväčšej cykloakcie na Slovensku. A keď tu už budem, pojazdím po tomto kraji čo najviac, kraji, ktorý som si za tie moje cesty veľmi zamiloval.

Každý, kto aspoň trochu viacej jazdí na biku a snaží sa pomaly zlepšovať určite niekde tam hlboko dúfa, že bude mať možnosť zmerať sily s tými najlepšími. Práve takáto príležitosť sa naskytla tento rok, keďže majstrovstvá sveta v maratóne sa konali v neďalekom Rakúsku. A to skutočne na kráľovskej trati. Veď parametre 94 km a 4400m sľubujú poriadnu dávku „uphillu“ ako sa patrí plus niečo navyše..

Prekročil som slovensko - českú hranicu v Bielych Karpatoch plný sily a moje plány sú ďalej prejsť 200 km denne. Na tomto preteku sa ale nič podobné plánovať neoplatí. Po moravských brdkách to vyšlo len 130 km za deň a ďalší deň som mal takú krízu, že po stovke som si o siedmej večer ľahol spať. O jedenástej som bol hore a pustil som sa na nočnú jazdu. Hodinu s Jardom z Mladej Boleslavi, potom do rána sám.