Zážitky, inšpirácie, návody
MTBIKER magazín

Nie je tomu tak dávno, čo som si zaobstaral svoj prvý “horák” a predsavzal si najazdiť na ňom tisíc kilometrov za jeden rok. Niektorí z vás to určite zvládnu ľavou zadnou aj za mesiac, ale ja som počas svojej krátkej cyklistickej kariéry zatiaľ dokázal za rok najazdiť najviac približne 776 km v roku 2014 a minulý rok to bolo iba 461 km.

Vedel som, že sa v Bike aréne Vsetín robia mtb kempy a vedel som, že sa radí medzi TOP české lokality, ale bolo pre mňa tajomstvom, prečo. Rozhodnutí zmeniť to, vyrážame na koštovku ku Valachom...

Počiatok môjho nápadu z nadpisu sa v mojej hlave zrodil len nedávno, a to kombináciou viacerých faktorov. Prvý z nich bol ten, že na všetkých vrcholoch, o ktorých bude reč v ďalšej časti môjho článku, som už na biku (MTB) bol viackrát, ale vždy len na jednom z nich. A tak mi napadlo, že by som chcel vyjsť s bikom na všetky tri za jeden deň.

19. marca, deň pred začiatkom kalendárnej jari, som si spravil výlet na Muránsku planinu. Aj keď tohtoročná zima opäť za veľa nestála, hore na planine je stále sneh. Predpoveď na dnes je priaznivá, a tak o pol deviatej ráno štartujem.

Všimli ste si niekedy menšie pohorie v blízkosti Popradu, tiahnuce sa medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, o ktorom sa aj v turistickom sprievodcovi urputne mlčí? Že nie? Ani sa nečudujem. Veď, kto by sa zaujímal o nevysoký, na prvý pohľad nezaujímavý hrebeň, keď má pred očami slovenských gigantov. O čom to vlastne hovorím? Mám na mysli Kozie chrbty, nevysoké kopčeky rozkladajúce sa smerom od Jánoviec pri Poprade, až po Kráľovu Lehotu. Vlastne nie nevysoké, veď hlavný hrebeň pohoria len málokde klesne pod hranicu 1 000 metrov, to sa len tak zdá, v porovnaní s oveľa vyššími a dominantnejšími tatranskými štítmi...

Už keď som sa pripravoval na život v malom mestečku Chester v blízkosti Liverpoolu, vedel som, že sa čo najskôr musím vybrať do Snowdonie. Je to hornatý národný park v severnom Walese, založený v roku 1951 ako prvý z troch národných parkov Walesu. Zároveň patrí medzi najznámejšie parky Veľkej Británie. Názov Snowdonia je odvodený od najvyššieho vrchu Walesu - Snowdon, ktorý je vysoký 1 085 m.n.m. Je teda porovnateľný s Veľkou Javorinou. V skutočnosti sa však Snowdonia zdá byť oveľa vyššia a masívnejšia, kedže more a jeho úroveň sa nachádza doslova o pár kilometrov ďalej.

Súľov je tak povediac naše „domáce ihrisko“. Ak sa nám nechce chodiť ďaleko, ale chceme si užiť peknú scenériu, smerujeme prevažne tam. V lete, v zime, niekedy pešo, inokedy na bajkoch. O to, čo sa nám na Súľove najviac páči, sa teraz s vami podelím...

Južná časť Strážovských vrchov neďaleko Bánoviec nad Bebravou skrýva viacero zaujímavých cestičiek, ktoré sme sa spolu s double rozhodli preskúmať. Našťastie sme mali aj zopár tipov od fóristov znalých miestne pomery, tak sme išli na istotu.

Tento sprievodca tým najlepším, čo doma máme, je výsledkom mojej celoročnej námahy a neuváženého použitia QTSI indexu na MTBIKER fóre. QTSI je Quidoov Trail Sentiment Index, ktorý sa používa v Quidoovom svete za účelom ohodnotenia zábavy na traile. Je absolútne subjektívny a stále optimalizovaný pre Meridu 99 na 100 mm zdvihoch.

Idú Vianoce, snehu nikde, zato blata požehnane. Práve preto sa hodí report z lokality, kde si zajazdíte aj vtedy, keď to už ozaj nikde inde nepôjde. Report je síce z mája, ale štrkový charakter a podložie z dolomitových vápencov zaručuje, že ak je všade blato, tu určite nebude. Toto je náš májový príbeh...

V lete som zistil, že kamarát v servise požičiava aj žiletky, a keďže mňa to už dlhšiu dobu lákalo, tak som si ju na víkend zobral. Ani nie za pol hodiny už bola naplánovaná na nedeľu parádna trasa s minimom áut, krásnou prírodou a pomerne kvalitnými cestami.

Ak prechádzate údolím rieky Nitry, na sever smerom na Topoľčany, Partizánske či Prievidzu, po pravej strane vás sprevádza hrebeň pohoria Tribeč, vystupujúci nad okolité nížiny o takmer 600 metrov. Pohorie síce nevysoké a z veľkej časti pokryté listnatým lesom, ale práve tieto nenápadné pohoria často ukrývajú najväčšie skvosty.