Zážitky, inšpirácie, návody
MTBIKER magazín

Čo som si navaril, musím si aj zjesť! 358 kilometrov dlhý cyklovýlet som naplánoval opäť do jediného dňa, a tak mi dovoľte predstaviť Vám po krásach našich hôr aj kúsok našich ľudových tradícií v podobe najnavštevovanejších skanzenov

Presne 323 kilometrov pomedzi naše hory a popod naše národné symboly (tak to) Chopok, Ďumbier, Gerlach či Kriváň... A Kráľová Hoľa? - Konečne zdolaná! - Do tretice všetko dobré. Ďalší zo série dlhých cyklovýletov.

Pätnásťhodinové dobrodružstvo, od východu až po západ slnka, dvomi krajinami, s 11 litrami tekutín, krížom-krážom pomedzi naše i susedné hory a predsa takmer bez nich. Slovnému spojeniu "Tip na cyklovýlet" som sa radšej v tomto prípade vyhol.

Výlet ide po stopách veľmi starej bežkárskej akcie Prechod piatimi hoľami. Pre potreby cyklistiky som predĺžil začiatok a koniec a pridal jednu hoľu navyše. Hruštínska, Bzinská, Vasiľovská, Kubínska, Lihôčanská a Babínska hoľa, to je tých šesť dám. Trasa vedie malebnou prírodou Oravskej Magury, kde na holiach a lúkach sú pekné výhľady na okolitú prírodu. A pod Minčolom sa nachádza človekom zabudnuté Puchmajerovej jazierko, nazývané Morské oko, ktoré tiež stoji za povšimnutie.

Po roku sa mi opäť naskytla otázka: Čo s letom? Bez bicykla si už leto poriadne neviem predstaviť a tak sme už v zime s kamarátmi rozmýšľali, kam zamierime tento rok. Po minulom roku, keď sme boli v Medžugorí (Bosna a Hercegovina), sme chceli tento rok skúsiť niečo nové. Feke(Maťo B.) mi raz napísal, že už má cieľ na leto. „Ideš do toho Feri?“ Moja odpoveď bola: „Zase nejaká somarina, pre iných nezmyselná? Ale idem!“ To som ešte nevedel, čo zase vymyslel. Plán bol Istanbul. Začali sme robiť „nábor“, kto pôjde s nami. Na moje prekvapenie, bol tento nápad prijatý celkom slušne. Oproti minulému roku, keď sme vyrazili štyria, sa nás teraz nazberalo celkovo šesť. S Fekem sme začali plánovať trasu. Keď sme ju už mali naplánovanú a ubytovanie vytipované, stačilo ich zabookovať, v Istanbule začali demonštrácie. Viacerých to odradilo, no ja som stále dúfal, že sa situácia upokojí. V polovici júna sme definitívne zmenili cieľ trasy na Solún. Bolo potrebné upraviť trasu. Prvých 5 etáp ostalo nezmenených, ostatné sme vytvorili nanovo. Keď už bolo konečne všetko pripravené mohli sme vyraziť. A tak sme sa v pondelok 8. júla, šiesti Prešovčania vybrali za novými zážitkami do Solúna. Čakalo nás približne 1600 km za 9 dní. Vedel som, že to bude viac, lebo google sa niekedy mýli a my poblúdime. Aj sa tak stalo, ale o tom neskôr.

Môj pobyt na východnom Slovensku sa blížil ku koncu a za sebou som mal štyri dni, ktoré som strávil na potulkách. Na záver sa konečne vyberám do Vihorlatských vrchov. Toto bol jeden z mojich veľkých snov. Už dávnejšie mi padlo do oka Morské oko a chcel som tam aspoň raz v živote ísť. Splnil som si to teraz a som veľmi rád, že sa mi to podarilo. Tri vihorlatské monumenty, ktoré som navštívil boli vrchol Vihorlat, morské oká a Sninský kameň.

Jedného dňa som sa rozhodol, že prídem na východné Slovensko a pojazdím čo najviac po okolí. Jedno miesto bolo dokonca vždy tak trochu mojim snom, ale to som si nechal nakoniec. Po odjazdení cesty z Oravy sem a ďalšieho dňa na Okolo Domaše, som sa vybral nasledujúci deň v nedeľu, do Slanských vrchov. Aspoň na tento pojazd sa mi podarilo vybaviť si skúseného horského vodcu, doslova, a v neskoré ráno alebo skorý obed sme sa vybrali do hôr.

Ďalší výlet vo veľmi krátkom slede. Poriadny výlet a nie výskok, ako moje doterajšie výlety trefne označila osoba s nickom Laci. Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry poriadne preverí jednak dupačov a aj milovníci zjazdov neobídu z krátka. Dopredu všetkých poteším, že na celej trase od Bystričky po Javorinu sú len tri miesta, kde treba bicykel tlačiť, či niesť. Samozrejme v rámci fyzickej a psychickej odolnosti dotyčného bikera, tak možno viac.