Najnovšie články z kategórie Tip Na Vylet

A je to tu, koniec takmer dvojtýždňového brázdenia slovenských a českých, pardon moravskoslezských lesných chodníkov. Za hranicami som strávil štyri dni a zostal mi už iba posledný naplánovaný výlet – a to navštíviť Lesní bar nad obcou Horní Lipová a národnú prírodnú rezerváciu Rejvíz s Velkým mechovým jezírkem.

Prečo sa nerozbiť hneď v prvý deň voľna, že áno. Mal som naplánovanú trasu Liptovský Mikuláš – Chata pod Náružím – Žiarska chata – Račkova dolina – Podbanské – Tri studničky – Štrbské Pleso – Tatranská Štrba. Vravel som si, že kým som na začiatku plný síl vyšliapem tie dve chaty a na záver sa spustím po singli popri zubačke z Plesa na Štrbu. Ale po konzultácii s miestne znalými (vďaka pol) som musel uznať, že ísť týmto smerom je totálna blbosť, takže som si to otočil. Akurát som sa musel vzdať záverečného zjazdu do Tatranskej Štrby, ale ten si vychutnám inokedy.

Rok ubehol ako víno a ja som po roku opäť zavítal s kamarátmi do Talianska, aby sme si prešli pár cyklistických mohykánov. Passo Giau, Passo dello Stelvio, Passo di Gavia či Mortirolo, tak tieto kopce, okrem iných, si môžem škrtať z cyklistickej mapy.

V minulej časti reportáže z výletu z Brna po hranici s Českom až domov na Kysuce, bolo neznesiteľné teplo a problém s tým, kde budeme spať. Z hraničného hrebeňa sme sa teda pustili dole do doliny smerom na Brumov-Bylnice. Nato že sme nemali, kde prespať, sme zachovali kľud a nakoniec všetko dopadlo veľmi dobre.

Po minuloročnej nevydarenej ceste do severočeského mesta Liberec sme sa tento rok opäť odvážili na ďalšiu, dlhšiu cestu na bicykli s jediným prevodom. Projekt sme nazvali Na Liberte k Jadranu. Názov už napovedá, že cesta povedie do slnečného Chorvátska.

Začínam v Starej Turej, kde sa dá dobre zaparkovať auto a na vrchol Veľkej Javoriny je to iba približne 13 km. Cestou je dobrý asfalt a množstvo výhľadov, takže ak sa chcete kochať prírodou, príležitostí budete mať viacero. Výjazd som absolvoval v rámci testovania žiletky ROAD RACING 1300 od Rock Machine s elektronickým radením Shimano Ultegra 6870 Di2 2x11.

Po prvom pokuse prejsť po hranici z Českom som si povedal, že najrozumnejšie bude sa už vyhnúť vysokým teplotám z júna. Nakoniec sa však ponúkol kamarát z Přerova, že by išiel so mnou, sa nám podarilo vybrať si tie najhorúcejšie dni celého leta, to sme ale chvalabohu ešte nevedeli. Vedieť do čoho sa púšťame, tak by sme to vzdali rovno vo Vrbovciach na stanici, kde som naposledy skončil. Jediné vďaka čomu sme to zvládli bolo to, že sme na to peklo boli dvaja.

Som biker, ktorý telom i dušou patrí do lesa! Tam, kde sa dá naozaj vyblázniť i oddýchnuť od práce a  všetkých starostí. Ale nie vždy to ide. Stačí zobrať na bajkovačku deti a už je kopec otázok: „Kde sa budeme hrať? Dáme si zmrzlinu? Prečo ideme stále do kopca? A podobne...“ Ale toto k letu jednoducho patrí. Na prvý júlový dovolenkou predĺžený víkend sme si naplánovali pobyt v Budapešti. Samozrejme, že sme zobrali aj bajky. A neľutovali sme.

Deň 1.7 (rozumej siedmy deň prvej časti môjho cyklovoľna). Posledný deň môjho pobytu pod Tatrami. Zostala mi neprejdená jedna z dvoch naplánovaných trás – okruh Kvačany – Prosiek – Liptovská Anna – Kalameny – Malatiná – Veľké Borové – Huty – Kvačianska dolina – Kvačany. Minulý rok som trasu prešiel, namotivovaný videoteaserom od chlapcov z Bicyklom po Slovensku, tento rok som chcel do trasy zaradiť aj kúpanie v Kalamenoch (motivácia pao) a nevynechať vežu vo Veľkom Borovom. Navyše by som trasu rád ukázal môjmu kamarátovi.

Úspešný projekt Banskobystrický cyklobus sa už začiatkom júla dočká svojho pokračovania. Tým bude nielen cyklobus pre mestá Sliač a Zvolen, ale aj úplná novinka – Prázdninové cyklovlaky.

Len pár kilometrov od Zlatých Moraviec sa nachádza najvyšší vrch Pohronského Inovca a to Veľký Inovec (901 m.n.m.) s parádnym výhľadom. Cesta je jednoduchá a dá sa naplánovať viacero zaujímavých okruhov, tak aby ste sa vrátili naspäť do Zlatých Moraviec. Predstavený okruh má takmer 50 km a 1100 výškových metrov.

Rychleby boli už cca 2 roky mojim snom. Rozbil som „prasiatko“ (rozumej plastovú nádobu od skladačky LEGO), do ktorého som si šetril jednoeurové mince na Aljašku. Na tú ale budem musieť po niekom dediť, tak som sa rozhodol peniažky využiť teraz, kým som ešte mladý a jarý (rozumej 42-ročný chlap v druhej puberte).