Zážitky, inšpirácie, návody
MTBIKER magazín

O tom aká je samozrejmosť nosiť prilbu pri jazde na bicykli, tu už článok bol. Väčšina bajkerov, ktorí jazdia downhill, alebo traily v bikeparku, kde nie sú nútení sa dostať na kopec vlastnými silami, si dôkladne chránia aj svoje kolená poriadnými chráničmi, ktorých je na trhu neúrekom. No dnes sa pozrieme na jednu z možností, ako si môžeme uchovať v bezpečí svoje kolená aj my, ktorí sa na kopec radi dostaneme vlastnými silami, alebo obľubujeme celodenné trailové jazdenie.

Tento článok je krátkym zamyslením sa nad tým, prečo si automaticky pred každým sadnutím na bike nasadzujeme prilbu. Jej dôležitú funkciu si (aj) v cyklistike treba z času na čas pripomenúť, aby sa z toho nestala len bezvýznamná rutina, ale aby si každý uvedomoval jej dôležitú funkciu. Vlastne, mne jej funkciu pripomenula nedávna skúsenosť.

Chrániče patria medzi základnú výbavu každého enduro jazdca. Vlastnosti, ktoré by takéto chrániče mali mať, sú samozrejme dostatočná ochrana, nízka hmotnosť a ergonomický tvar pre ľahší pohyb. Bonusom je použitie špeciálnych inteligentných materiálov, ktoré pri náraze stvrdnú, ale bežne sú mäkké a pohodlné, príkladom je materiál D3O. Pozrite si vybrané modely chráničov kolien známych značiek, prevažne vhodné na enduro jazdenie alebo AM.

Blížime sa k záveru. V predchádzajúcich častiach som hovoril o tom, aký veľký význam má kvalita pohybu. Čo vznikne pri poruche (1. časť o pedálovaní, 2. časť o pedálovaní), akým spôsobom ju môžeme identifikovať a opraviť (3. časť o kompenzačných aktivačných cvičeniach) a následne, ako správny vzor fixovať a posilniť (4. časť o silovom tréningu). Dnes sa kruh uzavrie a znovu sa vrátime do sedla, kde aplikujeme teóriu v prax.

Dnes sa pre zmenu pozrieme na tak trochu odlišný test. Nie je to bike a nie je to ani oblečenie – sú to doplnky výživy. Samozrejme, niečo také sa „testuje“ trochu inak a veľmi subjektívne. Ťažko sa totiž posudzuje ich primárny cieľ, teda vplyv na výkon. Niečo také ale určite nebudem riešiť, pretože sa jedná vždy „iba“ o doplnky výživy, ktoré z nás Peťa Sagana nespravia, ani keby sme toho jedli tonu :-). Zameriam sa skôr na svoje pocity z týchto konkrétnych produktov, a tak trochu načrtnem, ako som ich využíval v tréningu...

Podpora cyklistickej dopravy a cykloturistiky v programovom vyhlásení vlády je predmetom výzvy, ktorú predsedovi vlády SR - Róbertovi Ficovi a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR - Romanovi Brecelymu v pondelok dňa 4.4. 2016 poslalo 22 najvýznamnejších organizácií, pôsobiacich v oblasti cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku.

Asi každému cyklistovi je jasné, že ak sa chce výkonnostne zlepšiť, musí tomu predchádzať tréning. Pod tréningom si môžeme predstaviť aj obyčajný výjazd na bicykli. Jednoducho povedané, na zlepšenie výkonnosti alebo kondície, je potrebný určitý podnet. Aký podnet je však najlepší a najefektívnejší? Aká intenzita a dĺžka zaťaženia je tá správna, aby sme získali čo najviac?

Vchádzam do posilňovne so svojou cyklistickou postavou, so zvyškami typického letného opálenia rúk a stehien a vyzerám v spoločnosti objemných „týpkov“ skôr komicky. Avšak môj zámer, ak to môžem takto povedať, je čisto akademický.

Ak pokračujete v čítaní 3. časti seriálu „Hlavou proti stereotypu“, určite vás zaujíma, akým spôsobom dokážeme všetkým tým problémom s asymetriou, poruchám pohybových stereotypov, alebo neefektívnym pohybom zabrániť. Ja som použil v prvej časti slovné spojenie „funkcia tvaruje formu“. Toto slovné spojenie poukazuje na to, aký veľký význam má efektivita, komplexnosť na štruktúru, jej zaťaženie a využitie. Využívanie funkčných a komplexných pohybov pri cvičení napomáha k tomu, že si neustále obnovujeme fyziologické pohybové správanie (jeho protikladom je celodenné sedenie pred počítačom, šoférovanie, atď.) a  zároveň predchádzame štrukturálnym zmenám. Použil som slovo fyziológia. Tá nám už môže evokovať niečo, čo funguje, alebo jednoducho niečo, čo nebolí a neobmedzuje.

Nikdy som s cyklistikou ani behom nezačínal. Behal som a bikoval odjakživa. Boli sezóny, keď som mal dobrú formu, boli sezóny, keď som trénoval menej, ale od detstva som trénoval. Nikdy som nechápal tie bambuľky, buchtičky a majstrov pivné brušká, čo sa šmochtali po ceste hore Železnou studničkou. Ako ich to môže baviť? Prečo to robia? Prečo chodia behať, keď sú takí pomalí? Keď som trénoval bežecké tempá 4:10 na kilometer, alebo jazdil na cesťáku tréningy na kopci na Kolibu, iba som ich povýšenecky obehol, zavrčal, ostriekal kvapkami potu a zmizol v diaľke.

Asi mi dáte za pravdu, že najviac problematickou časťou tela cyklistu v zime sú práve nohy, resp. chodidlá. Práve oni väčšinou rozhodnú, že výjazd by už bolo najlepšie ukončiť a zamieriť naspäť domov, aj keď ostatné časti tela ešte vládzu. Samozrejme, úplne rovnaký problém mám aj ja a v tomto článku by som rád predostrel, ako sa ho snažím vyriešiť...

V prvej časti som sa vás snažil uviesť do problematiky pohybových stereotypov, ktoré charakterizujú to, kým sme a zároveň, akým spôsobom ovplyvňujú výsledný pohyb. Rovnako ako pri behu, chôdzi, skoku a iných pohybových, hlavne športových aktivitách, tak aj v cyklistike znamená kvalita prevedenia pohybu - rýchlosť, silu a efektivitu.