Dňa 9.8. 2015 o 7.30 hod. sme vyrazili z Červeníka do Chorvátska, presnejšie na Makarskú riviéru. Výber toho najzaujímavejšieho z cesty si môžete pozrieť v tomto takmer 30 minútovom dokumente. Komu nestačí vidieť len film, môže si prečítať aj
našu reportáž.
Rumunsko má úžasnú prírodu, v ktorej sa ešte dá vidieť pravá divočina bez všadeprítomnej ťažby dreva, ako tomu je u nás. Pozrite sa na tú krásu a nechajte sa inšpirovať na dobrodružnú výpravu do Transylvánie.
S novým rokom už tradične prichádzajú nové problémy. Pre mňa je jedným z nich aj to, kam sa v lete spolu so svojim bicyklom vyberiem. Už od zimy som preto spolu s kamarátmi rozmýšľal, čo bude našim cieľom a čo sme schopní zvládnuť. Po zvažovaní alternatív sme sa nakoniec rozhodli pre Santiago de Compostela v Španielsku. Je to celkom diaľka a preto nebolo možné naplánovať všetko tak, ako po minulé roky. Nevedeli sme, koľko kilometrov denne spravíme, ani to kde budeme spať. Denný priemer sme si stanovili na nejakých 170 km, aby sme tých približne 3500 km zvládli za 3 týždne.
Našu „tradičnú“ cyklo akciu roka sme toho roku nasmerovali do okolia Salzburgu, ktoré je nazývané aj ako Salzkammergut – čiže Soľná komora. Po dvoch ročníkoch v Korutánsku si to už žiadalo zmenu. Pri výbere lokality zohľadňujeme viacero faktorov. Za prvé: nesmie to byť veľmi ďaleko od Blavy – čas je vzácny a škoda ho premrhať dlhým cestovaním, za druhé: ubytovanie s prijateľnými cenami, ale aby sa dali robiť hviezdicové okruhy, no a za tretie: to hlavné – aby boli v okolí nejaké cyklistické výzvy v podobe známych vrchov či sediel. Je pravdou, že tentokrát sme nesiahali na žiadne dvojtisícovky, ale náročnosťou za nimi vôbec nezaostávali.
Nedávno sme uverejnili pár článkov z dlhších trás od Donnyho, ktoré vás celkom zaujali. Rozhodli sme sa preto Donnyho spýtať viac na jeho výjazdy a cyklistiku celkovo.
Kto si dnes myslí, že do slnečnej Andalúzie a na pobrežie Costa del Sol sa jazdí iba za morom, nádhernými plážami, rušným nočným životom a opaľovaním sa na pláži, tak toho sa týmto článkom pokúsim vyviesť z veľkého omylu. Avšak bohužiaľ, takýto pohľad na túto oblasť má stále väčšina z nás, seba pred časom nevynímajúc. Môj pohľad na Andalúziu sa veľmi zmenil počas mojich niekoľkých dovoleniek v tejto oblasti, avšak úplná a podstatná zmena nastala potom, ako som sa s rodinou presťahoval do tejto časti Španielska.
Prinášame druhé a zároveň posledné pokračovanie z pekného letného výletu po Jesenníkoch. Prevedieme vás po krásnom kraji od kempu Jeseník cez Čerevenohorské sedlo, turistickú chatu Švýcárna až na strechu Jeseníkov - Praděd.
Budík dnes zvonil veľmi zavčasu. Potrebujeme stihnúť vlak o 6:09, na dlhé vylihovanie nie je čas. Rýchlo poobliekať, nasadnúť na bajky a v polospánku šliapať na stanicu. Vlak z Ostravy s rezervou stíhame, nakladáme bajky a výlet môže začať.
Presne 323 kilometrov pomedzi naše hory a popod naše národné symboly (tak to) Chopok, Ďumbier, Gerlach či Kriváň... A Kráľová Hoľa? - Konečne zdolaná! - Do tretice všetko dobré. Ďalší zo série dlhých cyklovýletov.
Pätnásťhodinové dobrodružstvo, od východu až po západ slnka, dvomi krajinami, s 11 litrami tekutín, krížom-krážom pomedzi naše i susedné hory a predsa takmer bez nich. Slovnému spojeniu "Tip na cyklovýlet" som sa radšej v tomto prípade vyhol.
Po roku sa mi opäť naskytla otázka: Čo s letom? Bez bicykla si už leto poriadne neviem predstaviť a tak sme už v zime s kamarátmi rozmýšľali, kam zamierime tento rok. Po minulom roku, keď sme boli v Medžugorí (Bosna a Hercegovina), sme chceli tento rok skúsiť niečo nové. Feke(Maťo B.) mi raz napísal, že už má cieľ na leto. „Ideš do toho Feri?“ Moja odpoveď bola: „Zase nejaká somarina, pre iných nezmyselná? Ale idem!“ To som ešte nevedel, čo zase vymyslel. Plán bol Istanbul. Začali sme robiť „nábor“, kto pôjde s nami. Na moje prekvapenie, bol tento nápad prijatý celkom slušne. Oproti minulému roku, keď sme vyrazili štyria, sa nás teraz nazberalo celkovo šesť. S Fekem sme začali plánovať trasu. Keď sme ju už mali naplánovanú a ubytovanie vytipované, stačilo ich zabookovať, v Istanbule začali demonštrácie. Viacerých to odradilo, no ja som stále dúfal, že sa situácia upokojí. V polovici júna sme definitívne zmenili cieľ trasy na Solún. Bolo potrebné upraviť trasu. Prvých 5 etáp ostalo nezmenených, ostatné sme vytvorili nanovo. Keď už bolo konečne všetko pripravené mohli sme vyraziť. A tak sme sa v pondelok 8. júla, šiesti Prešovčania vybrali za novými zážitkami do Solúna. Čakalo nás približne 1600 km za 9 dní. Vedel som, že to bude viac, lebo google sa niekedy mýli a my poblúdime. Aj sa tak stalo, ale o tom neskôr.
A máme tu Pilsko, po Babej hore druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd s nadmorskou výškou 1557 m. Je to taký „nevýrazný“ kopec, aspoň zo slovenskej strany a z pohľadu Slovákov. Na poľskej strane majú turistické stredisko a je medzi Poliakmi celkom obľúbený. Tento národ má turistiku v krvi. Síce som na Slovákov teraz zlý, ale len vravím pravdu, taká je realita a bolo by dobré niečo s tým spraviť.